K problematike začiatočného čítania a písania

Učiteľ vedie prvákov k uchopeniu bazálnej gramotnosti, ktorá sa  rozvíjaním vedomostí a zručností počas základnej školskej dochádzky postupne stáva  funkčnou gramotnosťou.

Už v predškolskom veku dieťa zvyčajne pochopí, že ľudia sa nedorozumievajú len hovorenou rečou, ale aj na základe grafických znakov. Ak sa v rodine a materskej škole stretávalo s knihou, už vie, že tieto znaky sa čítajú na stránke zhora nadol a po riadkoch zľava doprava. Vie, že nadpis sa zväčša píše v texte väčším písmom, vie odlíšiť písmenká od ilustrácií atď.

Niektoré deti už pri vstupe do školy vedia prečítať niektoré grafémy a stále častejšie sa stretávame s tým, že vedia na rôznej úrovni čítať celé slová či vety. Je to spôsobené rýchlym nárastom vedeckého poznania a množstvom informácií šírených informačno-komunikačnými technológiami (IKT) a mediálnou kultúrou, ale je to aj dôsledok toho, že v materských školách sa zintenzívnil proces rozvoja gramotnostných schopností dieťaťa, a proces vytvárania pregramotnosti má v predškolskom období z didaktického hľadiska jasné ciele a obsahy. Pregramotnosť má byť u predškolákov rozvíjaná komplexne a treba sa zaoberať všetkými zložkami gramotnosti v rozvoji celej osobnosti dieťaťa, zasadením gramotnostných schopností do životných situácií ako aj komplexným rozvíjaním vzťahov a komunikáciou medzi učiteľkou a dieťaťom, deťmi navzájom, rodičmi a deťmi, rodičmi a učiteľkou atď. (J. Doležalová, 2010).

Faktory ovplyvňujúce čítanie a písanie

E. Ďurošová (2007) za všeobecné faktory pokladá: úroveň inteligencie dieťaťa, aktuálnu úroveň motivácie, emocionálnu stabilita dieťaťa, vzdelanostnú úroveň rodičov, sociálnu, kultúrnu, ekonomickú úroveň rodiny, aktuálny zdravotný stav dieťaťa, učiteľ a jeho didaktická a metodická pripravenosť, pripravenosť dieťaťa na školu, zrakové vnímanie, sluch, reč, jazyk, stranová a priestorová orientácia, jemná motorika, koordinácia zraku a pohybu, pamäť pre tvar a písací pohyb. Učiteľ prvákov na začiatku školského roka stojí pred ťažkou úlohou. Musí okrem vstupných charakteristík žiaka zistiť aj aktuálny stav rozvoja jeho gramotnostných schopností.

Vstupné charakteristiky žiaka:

• pracovné tempo (pomalé, stredne rýchle, rýchle...),
• pracovný štýl (málo skúseností s kreslením, veľa skúseností s kreslením, nerobí chyby – robí chyby pri vypracovávaní úloh, preškrtáva, prepisuje...),
• motorická a priestorová koordinácia (rozlišuje vpravo, vľavo, hore dolu...),
• vizuálne schopnosti (vie postrehnúť odlišnosti, vnímanie tvarov a foriem...),
• schopnosť zapamätávania si inštrukcií (jednoduché a zložitejšie postupy...),
• verbálne porozumenie pojmom (dokáže reagovať na inštrukcie učiteľa...),
• slovník dieťaťa, vyjadrovacie schopnosti (dokáže sa vyjadrovať celými vetami, má autonómny slovník...),
• matematické schopnosti (porozumenie matematickým pojmom čísel a geometrických útvarov),
• všeobecná úroveň vývinu dieťaťa a jeho osobnostné charakteristiky a emocionálne problémy.

Metodika hodnotenia gramotnosti novozélandskej autorky M. M. Clayovej (1993)

Z charakteristiky jednotlivých subtestov tejto metodiky by mohli učitelia elementaristi vychádzať pri vstupnej diagnostike gramotnostných schopností prvákov:

• Koncept tlače – sleduje sa znalosť tzv. konvencií tlače, napríklad orientá