Intervenčné aktivity – podpora komunikácie žiakov

Edukácia žiaka s narušenou komunikačnou schopnosťou v predmete čítanie

Lechta (2011) uvádza, že komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (prípadne niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer. Príčiny vzniku narušenej komunikačnej schopnosti môžeme skúmať z rôznych hľadísk.

Podľa Klenkovej (2012) pri delení príčin sa využíva časové alebo lokalizačné hľadisko.

• Z časového hľadiska môžu byť príčiny prenatálne (v období vývinu plodu, pred narodením), perinatálne (v priebehu pôrodu) a postnatálne (po narodení).
• Z lokalizačného hľadiska autorka k najčastejším príčinám radí génové mutácie, chromozómové aberácie, vývinové odchýlky, orgánové poškodenie receptorov (poruchy porozumenia reči), poškodenia centrálne (fatické poruchy), poškodenie efektorov (poruchy rečovej produkcie), pôsobenie nevhodného, nepodnetného prostredia (oneskorenie rečového vývinu) a narušenie sociálnej interakcie (poruchy psychotického charakteru).

Šuléková (2015) uvádza, že žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej len „NKS“) zväčša zaostávajú v kurikule pre základné školy, pretože nedokážu pracovať s textom tak efektívne ako ich rovesníci. Keďže títo žiaci nie sú homogénnou skupinou, aj ich problémy sú rôzne. Podľa Klobušiakovej (2016) učiteľ by mal byť informovaný o logopedickej intervencii žiaka a o návštevách u iných odborníkov v súvislosti s problémami v rečovej produkcii. Požiadavky na vzdelanie v súčasnej spoločnosti stále narastajú. Je zrejmé, že podstatná časť vzdelania stavia na dobrom zvládnutí komunikačných schopností. Vo väčšine prípadov NKS žiakov je prechodná, reparabilná, t. j. existuje šanca na odstránenie NKS a záleží na podmienkach, či sa realizuje (Lechta, 2011). Autor tvrdí, že pedagóg je pri korigovaní NKS neodmysliteľným spoluterapeutom odborníka; často v tejto úlohe zastupuje aj rodiča.

Špecifiká práce so žiakom na hodinách čítania

Čítanie je súčasťou predmetu slovenský jazyk a literatúra, vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia. Na základnej škole vychádza zo vzdelávacieho programu ISCED 1 – primárne vzdelávanie pre žiakov 1. stupňa základnej školy.

NKS zahŕňa aj poruchy učenia. Prepojenie medzi hovoreným a písaným je evidentné: „Čítanie a písanie sú ‚len’ grafickou reprezentáciou hovorenej reči“ (Mikulajová, 2012, s. 10). Klenková (2012) uvádza, že úroveň komunikačnej schopnosti, jej narušenie, sa prejavuje nielen pri hovorení, ale aj v čítaní a písaní, pričom jej narušenie ovplyvňuje všetky roviny. Morfologicko-syntaktická rovina sa zaoberá gramatickou rovinou reči, lexikálno-sémantická slovnou zásobou a jej vývojom, foneticko-fonologická skúma zvukovú stránku reči a pragmatická rovina predstavuje sociálnu aplikáciu, sociálne uplatnenie komunikačnej schopnosti. Pri procese čítania sa navzájom ovplyvňujú všetky roviny.

V rámci podpory žiaka s NKS možno používať aj komunikačné systémy. Podľa Vrbovej (2023) pri tomto výbere vychádzame zo špeciálnopedagogickej a psychologickej diagnostiky, kde sa zohľadňujú súčasné spôsoby komunikácie, predchádzajúce spôsoby komunikácie, komunikačné správanie a funkčnosť komunikácie, kognitívne a motorické schopnosti, zmyslové vnímanie, porozumenie symbolom, schopnosť sústrediť sa a dosiahnutý stupeň vývoja a vek žiaka.

Intervenčný program

Zámerom intervenčného programu je poukázať na jeho potrebu v predmete čítanie u žiaka s NKS, ktorý je vzdelávaný v bežnej základnej škole s poskytovaním podporných opatrení. Cieľom je poskytnúť pohľad na realizáciu inte