Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Interkultúrna výchova vo výchovno-vzdelávacom procese

Dátum: Rubrika: Klíma v triede

Príspevok sa zaoberá témou interkultúrnej výchovy vo vyučovacom procese. Zdôrazňuje, že v dnešnej globalizovanej spoločnosti je potrebné pripravovať žiakov na interakciu s rôznymi kultúrami a kultúrnymi rozdielmi. Opisuje skutočnosti, ktorým čelia učitelia pri implementácii interkultúrnej výchovy do edukačného procesu. Autorka zdôrazňuje dôležitosť rozvoja kultúrnej citlivosti a empatie ako kľúčových zručností pre úspešnú interkultúrnu komunikáciu.

V súčasnej dobe sa stretávame s výzvami a problémami, ktoré sú často spojené s rôznymi kultúrami a národnosťami. Príkladom môže byť migrácia obyvateľstva z rôznych kútov sveta, ktorá vedie k rôznorodosti kultúr a jazykov v jednej krajine. Konflikt na Ukrajine zvyšuje povedomie o rozdielnych kultúrach a národnostiach a ich vplyve na medzinárodné vzťahy. V posledných rokoch je svet v pohybe s veľkým počtom utečencov, ktorí hľadajú útočisko v iných krajinách. V tejto situácii je interkultúrna výchova na školách nevyhnutná, aby sme porozumeli a rešpektovali kultúrne rozdiely. Tým sa prispeje k vytvoreniu inkluzívneho prostredia pre všetkých a k budovaniu kultúrnej súdržnosti v rámci spoločnosti.

Integrácia interkultúrnej výchovy do vyučovacieho procesu môže predstavovať pozitívny krok smerujúci k spoločnosti, ktorá sa vyznačuje toleranciou, rešpektom a flexibilitou voči svojmu okoliu.

Od medzikultúrneho porozumenia k interkulturalite

S pojmami ako pluralita, globalizácia, diverzita, integrácia a pod. sa v súčasnej dobe stretávame čoraz častejšie. Každý z týchto pojmov má svoj význam a spolu s ním prepája reťaz ďalších, ktoré spolu súvisia. Niektoré si zmyslom oponujú, iné majú sklon byť synonymami. Napriek tomu vytvárajú spoločný prienik predstavujúci súčasnosť. Spoločne vytvárajú heslá reprezentujúce dnešné nazeranie na spoločnosť, ktorá je nimi charakteristická. Po roku 1989, ktorý nám priniesol demokraciu, dynamizáciu ekonomiky a obchodných vzťahov medzi krajinami, priniesol aj narastajúcu mobilitu ľudí, sociokultúrne zmeny či hodnoty, ktoré ľudia pokladajú za dôležité. Spolu s týmito procesmi kráča ruka v ruke stret kultúr, ich miešanie, neustále rozširovanie a menenie. Kultúrny pokrok prináša aj množstvo problémov, ktorým treba venovať pozornosť. Tento proces musí byť neustále pripomínaný a vkladaný do tej najdôležitejšej sústavy, ktorá je schopná ovplyvniť chápanie obyvateľstva a jeho nazeranie na jednotlivé problémy a tou je práve školstvo. Pracovať na tom môžeme už so žiakmi toho najmladšieho školského veku, a to od prvého stupňa základných škôl.

Pre vymedzenie postavenia, ktoré by mala interkultúrna výchova v školách zastávať a pre odôvodnenie jej dôležitosti, je podstatné pochopiť jej komplexnosť. Súvisí s množstvom aspektov, vzťahov a definícií, ktoré sa formovali spolu s rozširujúcou sa spoločnosťou a nárastom počtu diverzity a potreby unifikácie. Treba uviesť množstvo ďalších súvislosti, z ktorých tento pojem vznikol, s ktorými súvisí, ktorým odporuje. Len tak dokážeme správnym spôsobom posúdiť jeho rozsiahle využitie v školskej praxi.

V súvislosti s otvorenosťou, mobilitou a neustále sa rozrastajúcim počtom obyvateľov žijúcich na jednom území dochádza k vzniku rôznych skupín, komunít a spoločenstiev vyznačujúcich sa spoločnými vlastnosťami, ktoré prislúchajú k rôznym kultúram. V takejto spoločnosti, v ktorej dochádza k vzniku a následnému stretu niekoľkých skupín a komunít ľudí, by sa dalo hovoriť o akomsi pluralizme týchto kultúr a ich rozmanitosti.

Kultúrna rozmanitosť je definovaná aj v Dohovore o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov čl. 4 (2007) od UNESCO ako „mnohorakosť podôb, v ktorých kultúry skupín a spoločností nájdu svoj prejav.“ V súvislosti s kultúrnou rozmanitosťou a s učením sa novej kultúre v sociálnych skupinách treba ako zložitý pojem vnímať aj kultúrnu identitu. Mistrík (1999, In: Chomová, 2006) označuje kultúrnu identitu ako obraz, ktorý si spoločnosť utvára o sebe samej v súvislosti s jej históriou, jazykom, vzorcami správania a ostatnými identifikačnými znakmi, ktoré určujú jej príslušnosť k danej skupine ľudí. Je zrejmé, že kultúrna identita a jej vnímanie sa nedá chápať ohraničene. Vnímame preto za podstatné hovoriť o kultúrnej identite aj v súvislosti s výchovou a vzdelávaním žiakov v školách prostredníctvom multikultúrnej výchovy, keďže aj tu si vytvárajú svoju identitu odlišnú od tej, v ktorej vyrastajú. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby žiaci boli schopní vytvárať si obraz o sebe samom, o ľuďoch v jeho okolí, aby boli otvorení voči hodnotám, ideám a vzorcom správania, ktoré sú odlišné od tých, ktoré poznajú.

V prípade používania pojmu a prívlastku interkulturalita a interkultúrny je dôležité vymedziť jeho obsah a postavenie v spoločnosti. Za podstatné vnímame určiť a definovať jeho súvislosť s pojmami multikulturalita a multikultúrny. „Multikulturalizmus označuje vedľa seba a spolu existujúce kultúry v jednej spoločnosti“ (Gažová, 2009, s. 60). Bitušíková (2007, In: Pondelíková, 2020) označuje multikulturalizmus za koncept ideológie, v ktorom podľa nej existuje spolužitie viacerých kultúrnych komunít na jednom mieste, ktoré určitým spôsobom rozvíjajú svoju kultúru bez toho, aby hocijakým spôsobom zasahovali do tej druhej, alebo aby sa s nimi stretával

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk