Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Intelektuálna pokora a intelektuálna arogancia

Dátum: Autor/i: PhDr. PaedDr. Martina Kosturková, PhD. Rubrika: Zručnosti a štýly Zo seriálu: Klíma školy

Intelektuálna pokora je cnosť, ktorá nám pomáha lepšie oceniť naše kognitívne slepé miesta. Ide o uznanie, že veci v ktoré veríme, môžu byť v skutočnosti nesprávne. Niektorí si ju mylne zamieňajú za hanblivosť alebo nedostatok sebadôvery. Intelektuálne pokorní ľudia neustúpia zakaždým, keď sú ich myšlienky napadnuté. Svoje myslenie podrobujú aktívnej zvedavosti a otvorenosti učiť sa zo skúseností iných. Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia. Jej presadzovanie môže spôsobiť vážne kognitívne omyly.

Žijeme v dobe plnej spoločenského tlaku, čo mnohých ľudí núti robiť to, aby vyzerali perfektne, nikdy nepriznali chybu alebo slabosť. Dôvody môžu byť rôzne, napr. riskovanie straty povýšenia, pýcha, arogancia, neúcta voči múdrejším a pod.

Vedci len nedávno začali chápať, ako v našich mozgoch funguje intelektuálna pokora a ako sa v nej môže človek zlepšiť. Obzvlášť v dnešnom svete „alternatívnych faktov“ a hlbokých ideologických rozporov.

Intelektuálnu pokoru ako cnosť definoval už Aristoteles (preklad diela z roku 2021), pričom zdôrazňoval, že cnosť stojí medzi dvoma neresťami; medzi nedostatkom (podceňovanie sa) a prebytkom (prehnané sebavedomie).

Intelektuálna pokora a intelektuálna arogancia

Intelektuálna pokora sa na jednej strane ocitá v kontraste s aroganciou, preceňovaním vlastných schopností bez náležitej sebareflexie, na druhej strane je uvedomovaním si vlastných intelektuálnych limitov.

R. Paul a L. Elderová (2014) hovoria, že intelektuálna pokora znamená byť si vedomý hraníc vlastného poznania. To znamená, uvedomiť si svoje predsudky, stereotypné názory, obmedzenia vlastného uhla pohľadu i rozsah svojej nevedomosti. Intelektuálna pokora je spojená so schopnosťou človeka uznať, že v žiadnej situácii by nemal tvrdiť viac, ako v skutočnosti vie (nejde o bezpriechodnosť ani submisivitu). Človek by sa nemal intelektuálne pretvarovať, chvastať sa, domýšľať si.

Opakom intelektuálnej pokory je intelektuálna arogancia ako nedostatok vedomia hraníc vlastného poznania, absencia vedomia o obmedzeniach svojho uhla pohľadu a zjavný sebaklam. Intelektuálne arogantný človek sa často stáva obeťou vlastnej zaujatosti a predsudkov. Tvrdí, že vie viac, než je v skutočnosti pravdou. Jeho falošné presvedčenia, mylné predstavy, predsudky, ilúzie, mýty, propaganda a ignorancia sa mu javia ako „čistá pravda“; keď je konfrontovaný so svojimi omylmi, bráni sa priznať si chybné myslenie. Človek môže byť intelektuálne arogantný aj vtedy, keď sa on sám (naopak) cíti pokorne – skôr než rozpozná hranice svojich znalostí, tieto limity ignoruje a vytesňuje. Z arogancie tohto typu vyplýva mnoho utrpenia a negatívnych dôsledkov (obrázok 1).

Obr. 1: Dôvera pokora a intelektuálna arogancia, zdroj: Paul R. W. & Elder, L. 2014, s. 28.


Hoci by sme si mohli povedať, že naša skúsenosť so svetom je pravda, naša realita bude vždy len interpretáciou. Svetlo sa dostáva do našich očí, zvukové vlny do uší, vône do nosa a je len na našom mozgu, aby sme uhádli, čo to všetko je (Resnick, B., 2019).

Kriticky morálne zodpovedná osoba by teda mala vedieť uznať, že nevie všetko, mala by dokázať tolerovať iný názor aj uznávať autoritu. Intelektuálnu pokoru možno považovať za základnú cnosť, od ktorej sa odvíjajú ďalšie. V spoločenskej praxi sa neraz zamieňa s nezdravým sebavedomím či neschopnosťou autoregulácie a autokorekcie. Intelektuálna arogancia je však nezlučiteľ

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk