Inovatívne prístupy k rozvíjaniu jazykovej a literárnej gramotnosti žiakov v ŠKD

Tie nadobúdajú z:

• povinných predmetov (Základy slovenského jazyka, Jazyková a literárna gramotnosť v materskej a základnej škole, Literatúra pre deti a médiá),
• povinne voliteľných predmetov (Rozvíjanie jazykových kompetencií v materskej škole, Rozvíjanie jazykových kompetencií v základnej škole, Tvorivá dramatika v materskej a základnej škole). 

Keďže ŠKD navštevujú zväčša žiaci v mladšom školskom veku, v príprave študentov, budúcich vychovávateľov ŠKD, využívame kognitívno-komunikačnú a zážitkovú koncepciu výučby slovenského jazyka a literatúry v primárnom vzdelávaní (Liptáková a kol., 2011). Táto koncepcia osobitne podčiarkuje integrované rozvíjanie komunikačnej a literárnej kompetencie žiaka. Ide o to, že obe kompetencie sa rozvíjajú v nerozlučnej spojitosti. Jedným z dôvodov postulovania integračnej kognitívno-komunikačnej a zážitkovej koncepcie výučby materinského jazyka bola aj potreba stimulovania kognitívnych funkcií pri rozvíjaní recepčných a produkčných komunikačných zručností žiaka.

Princípy kognitívno-komunikačnej a zážitkovej koncepcie v ŠKD:

• Uplatňovanie komplexného prístupu na úrovni vnútrozložkovej, medzizložkovej, medzipredmetovej, prierezovej a kompetenčnej integrácie.
• Rozvíjanie gramotnosti žiaka – od ranej k funkčnej, resp. komplexnej.
• Rozvíjanie komunikačnej a literárnej kompetencie ako súčasť rozvíjania kľúčových kompetencií žiaka.
• Rozvíjanie kognitívnych a metakognitívnych procesov žiaka.
• Emocionalizácia a kreativizácia dieťaťa.
• Formovanie kultivovaného čitateľa a recipienta iných druhov umenia.
• Formovanie kultivovaného používateľa slovenského národného jazyka (Liptáková a kol., 2011).

V ŠKD rozvíjame komunikačnú a literárnu kompetenciu žiakov najmä vo vzdelávacej, spoločensko-vednej a esteticko-výchovnej oblasti výchovy.

V tomto príspevku sa zameriame na vzdelávaciu oblasť výchovy, ktorá je vymedzená nasledovnými obsahovými štandardmi:

• techniky učenia, ako sa učiť, rozvíjanie vedomostí, čítanie textu, reprodukcia príbehu;
• práca s informačnými zdrojmi, čítanie s porozumením, sebavzdelávanie;
• rozvíjanie slovnej zásoby, jazykolamy, zmyslové hry, doplňovačky, didaktické hry.

Najdôležitejšie je, aby sa žiaci v školskom klube nenudili, aby ich výchovno-vzdelávacia činnosť bola zmysluplná a rozvíjanie gramotnosti prebiehalo najmä formou didaktickej hry.

Techniky učenia sa

Rozvíjanie vedomostí prostredníctvom čítaného a reprodukovaného príbehu

Sila príbehov z detskej literatúry je v tom, že sú jednoduché a konkrétne. 63 % žiakov si pamätá z výučby príbehy, len 5 % si spomenie na nejaké čísla a štatistiky (Toman, 2001).

Príbehmi možno rozvíjať rôzne úrovne poznávania žiakov: 

• najnižšia úroveň: zapamätanie, pomenovanie, reprodukovanie...
• stredná úroveň:  aplikácia, analýza, porovnávanie...
• vysoká úroveň: odôvodňovanie, interpretovanie, predvídanie, tvorenie, hodnotenie...(Hrdináková, 2015, s. 6-7) .

Úlohy aktivujúce najnižšiu úroveň kognitívneho zapojenia

Úlohy, ktoré aktivujú najnižšiu úroveň kognitívneho zapojenia sa odvíjajú od prečítanej knihy. Napríklad žia