Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Faktory ovplyvňujúce efektívnosť vyučovania

Dátum: Rubrika: Hodnotenie

Efektívnosť vyučovania často rezonuje v hodnotiacich správach o školstve, ktoré nekončia lichotivo. Hovorí sa o rezervách a nedostatočnej efektívnosti. Na konci roka 2023 Tomáš Drucker označil stav školstva za národnú tragédiu. Upozorňujeme učiteľov na dôležitosť zlepšenia efektívnosti, ktorá sa síce javí jednoduchou, ale v skutočnosti ide o zložitú a náročnú oblasť.1

Čo znamená efektívnosť vo vyučovaní?

Komenský (1954, s. 6) vyjadril podstatu efektivity slovami: „Naším cieľom v Didaktike je nájsť metódy, vďaka ktorým učitelia menej učia, ale žiaci sa viac naučia, aby školy boli menej hektické a neplodné, ale naopak prinášali voľný čas, radosť a istý úspech...“ Táto myšlienka ukazuje, že hľadanie efektívneho a kvalitného spôsobu výučby je rovnako staré ako škola samotná.

Efektivita sa najčastejšie spája s:

  • časom potrebným na dosiahnutie výučbových cieľov (vrátane dĺžky školskej dochádzky),
  • energiou učiteľa aj žiaka potrebnou k dosiahnutiu týchto cieľov,
  • výsledkami učenia vo vzťahu k času a vynaloženej energii (Petlák, E., 2016, s. 224).

Čas, energia a výsledok sú síce základné zretele efektívnosti, nevyjadrujú však tie aspekty, ktoré sú pre hlbšie pochopenie, no najmä realizovanie efektívnosti mimoriadne významné. Ak vychádzame z bežného výkladu slova efektívnosť, prirodzene sa prikláňame k názoru, že efektívne je to, čo prináša (niekedy aj viditeľný) výsledok. V bežnej reči niekedy povieme napríklad: „...pracoval som efektívne, podarilo sa mi...“, „...vyučovacia hodina bola efektívna, žiaci pochopili učivo a vedeli ho hneď aj aplikovať“.

Pripomeňme si však slová nášho významného didaktika a dlhoročného riaditeľa Výskumného ústavu pedagogického, E. Stračára, ktorý sa v druhej polovici 20. storočia zaoberal efektívnosťou vyučovania. Zdôrazňoval, že za základné znaky efektívnosti treba považovať:

  • realizáciu nielen intelektuálneho, ale aj svetonázorového a mravného rozvoja žiakov,
  • stálu nadväznosť intelektuálnej a praktickej činnosti žiakov vo vyučovaní, v tejto jednote sa rozvíjajúcej schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi,
  • zabezpečenie optimálneho rozvoja všetkých žiakov,
  • osvojovanie metód a prostriedkov racionálneho a produktívneho štúdia žiakmi,
  • systematickosť a logickosť učebného procesu,
  • sústavu učebných metód, rozvíjajúcu jednotlivé stránky intelektu a osobnosti žiakov (Stračár, E., 1997, s. 16).

Čo môže byť príčinou toho, že napriek úsiliu učiteľov v praktickej výučbe nedosahujeme takú efektívnosť, ako by bolo žiaduce?

(1) Efektívnosť sa nedosahuje len novými metódami, formami alebo koncepciami edukácie.

V diskusiách s učiteľmi často narazíme na mnohé hodnotenia vlastnej činnosti, snahy o zlepšenie kvality práce a skúmanie metód a foriem vedúcich k lepším výsledkom. Zároveň však pozorujeme ich nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami v pedagogickej oblasti, až sklamanie, keď určité metódy či stratégie výučby neprinášajú očakávané a želané výsledky z hľadiska efektivity. Tento prístup k sebareflexii rozhodne nekritizujeme. Naopak, považujeme ho za dôkaz úsilia o zdokonaľovanie pedagogickej praxe.

Vo svete sa realizuje množstvo výskumov. Pojatie troch základných aspektov – času, energie a výsledku – sa výrazne obohacuje a rozširuje, pričom sa kladie dôraz najmä na procesné a vzťahové aspekty

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk