Exkurzia k téme - Židovská komunita v Košiciach

 Exkurzia ako organizačná forma vzdelávania

Exkurzia je jednou z organizačných foriem vzdelávania. Využívať ju možno nielen v rámci vyučovacieho procesu so žiakmi, ale aj v rámci vzdelávania pedagogických zamestnancov realizovaného prostredníctvom metodického dňa. Exkurzia umožňuje poznávať javy a súvislosti priamo v teréne, v pôvodných podmienkach. Exkurzia k aktuálnej téme Židovská komunita v Košiciach, ktorú ponúkame v príspevku je tematicky zameraná na pôsobenie židovskej komunity v Košiciach.

Rozoberá rôzne tematické okruhy, napr.:

• históriu,
• židovské pamiatky,
• kultúru a tradície, 
• významné osobnosti židovského pôvodu pôsobiace v meste Košice.

Využíva medzipredmetové vzťahy predmetov:

• dejepis,
• náuka o spoločnosti a 
• etická výchova.

Didaktická funkcia exkurzie

Exkurzia má všeobecnú didaktickú funkciu. Zaoberá sa obsahom vzdelávania pri spomínaných predmetoch. Na hodinách dejepisu sa zoznámia žiaci, študenti, príp. pedagogickí zamestnanci, ktorí sa zúčastnia metodického dňa, oboznámia s  tragickým obdobím holokaustu. Téma je zaujímavá aj z toho pohľadu, že Košice a oblasť južného Slovenska po Viedenskej arbitráži (2. 11. 1938)  boli  pričlenené k horthyovskému Maďarsku. Udalosti v tejto lokalite prebiehali odlišne od zvyšku Slovenského štátu. Informácie sa dajú využiť aj na hodinách etickej výchovy a náuky o spoločnosti. Veľký význam má spoznávanie kultúry a tradícii židovského národa a potreby rešpektovania ľudských práv.

Príprava na exkurziu

Pred začiatkom exkurzie je veľmi dôležité, aby pedagóg oboznámil žiakov s témou a objektom, kde bude exkurzia prebiehať. V prípade, že využije sprievodcu, dohodne s ním čas a postup exkurzie. Žiakom objasní ciele, obsah a postup pri exkurzii a prípadne im určí vhodné úlohy na riešenie. Pokiaľ sa jedná o špeciálne miesta, napr. pietne alebo náboženské miesta, treba žiakom zdôrazniť nutnosť dodržiavanie patričnej úcty. Pri návšteve synagógy treba uviesť, že muži a chlapci musia mať pokrytú hlavu.

Realizácia exkurzie

Po príchode na miesto exkurzie nasleduje oboznámenie sa s historickým kontextom a dôležitosťou problematiky. Pedagóg, resp. sprievodca využije metódy výkladu, demonštrovania, pozorovania. Upozorňuje na zaujímavé momenty, situácie z histórie, podnecuje ich zvedavosť. Pri historických súvislostiach treba spomenúť, že nejedná sa len o minulosť, ale to, čo sa udialo, má dosah aj do súčasnosti a budúcnosti. Kľúčovou myšlienkou je upozorňovať na dôležitosť dodržiavania ľudských práv u každého človeka, v každom období a v akejkoľvek situácii.

Skončenie exkurzie

Po skončení exkurzie by malo nasledovať zhodnotenie informácií a využitie nadobudnutých poznatkov na  vyučovacej hodine v škole, spravidla s odstupom niekoľkých dní. Vhodné je klásť aj otázky, napr.:

• Čo si z exkurzie žiaci zapamätali?
• Čo upútalo ich pozornosť?
• Čo nové sa dozvedeli?
• Ako žiakom exkurzia zmenila pohľad na problematiku?

Obsahová príprava vyučovacej hodiny formou exkurzie, resp. metodického dňa učiteľov dáva jedinečnú príležitosť predstaviť komunitu Židov v Košiciach širšej učiteľskej verejnosti od ich prvopočiatkov osídlenia až po obdobie 2. svetovej vojny. Tematicky zameraná exkurzia po zachovaných pamiatkach židovskej kultúry na území mesta je v súlade s hlavnou funkciou vyučovacieho predmetu dejepis.

Cieľom je vytvoriť predstavy z histórie na základe obrazového vnímania, celkového poznávania najdôležitejších období dejín so zameraním na pokrok, na základnú orientáciu vo vývoji spoločnosti, v slovenských dejinách, vo významných historických udalostiach, v osobnostiach, v kultúre. Štátny vzdelávací program dáva prednosť obraznej prezentácii dejín s využitím kultúrno-historických pamiatok regiónu, zaujímavému rozprávaniu o udalostiach, o osobnostiach, kultúrno-historických pamiatkach, čo prezentovaná exkurzia nepochybne spĺňa.

Príklad spracovania obsahovej témy exkurzie

Dejiny Židov v Košiciach ─ Historické súvislosti

V Košiciach, podobne ako v iných slobodných kráľovských mestách, nie je ani počas 18. storočia zaznamenaná prítomnosť Židov, a to napriek tomu, že v roku 1781 vydal panovník Jozef II. nariadenie, tzv. Tolerančný patent. Nariadenie bolo schválené zákonom až o desať rokov neskôr a do praxe bolo uvedené zákonom č. XXIX v roku 1840. Zákon povoľoval „usadzovanie Židov v slobodných kráľovských mestách s výnimkou banských miest, umožňoval voľný výkon remesiel a obchodu, ako aj zakladanie fabrík.“ V Košiciach, aj po prijatí tohto zákona, sa obchodné grémium a rada mesta bránili usadzovaniu Židov. Prvé povolenie poby