Etická dilema v praxi riaditeľa školy

Vedúci pracovníci v školách bývajú v každodennej práci konfrontovaní s problémovými situáciami etického charakteru, ktoré sa týkajú študentov, ale aj zamestnancov školy, príp. rodičov. Stretávame sa s prípadmi nežiadúceho správania sa žiakov, učiteľmi narúšajúcimi práva žiakov, žiakmi narúšajúcimi práva učiteľov, problémovým správaním rodičov. Riešime incidenty, ktoré sa odohrali v prostredí mimo školy, ale nejakým spôsobom ho negatívne ovplyvňujú. Vymenované situácie sú len niekoľkými príkladmi faktorov, ktoré do práce riaditeľa školy a jeho rozhodovania prinášajú etické problémy, etické dilemy a nútia ho budovať si isté mechanizmy a postupy ich riešenia.

Etika a manažérska etika

V širšom slova zmysle pod pojmom etika rozumieme „náuku, vedu o mravnosti, respektíve vedu o morálke“ (Žilínek, 1997). V ponímaní väčšiny autorov je potom morálka chápaná ako akýsi praktický prejav etiky v konkrétnom správaní sa jedinca v konkrétnej životnej situácii. Pisoňová (2014) napríklad konštatuje, že „hlavný význam morálky spočíva v morálnom správaní sa človeka v dôležitých životných situáciách. Aj preto ju chápeme ako praktickú filozofiu.“ Keďže riaditeľ školy je v pozícii manažéra organizácie, pristavíme sa aj pri pojme manažérska etika, ktorú Majtán (2003) charakterizuje ako „kriticko-normatívnu reflexiu riadenia organizácie zo strany manažmentu.“ Manažérska etika stojí na troch prepojených pilieroch (Bláha, Dytr, 2003, obr. č. 1).

Obr. 1: Tri piliere manažérskej etiky (Bláha, Dytr, 2003)

Etické minimom riaditeľa školy (Štrauchová, 2011) hovorí o nasledujúcich kvalitách vedúceho pracovníka školy:

• Mal by byť morálne zodpovedný vo vzťahu k všetkým zainteresovaným osobám.
• Mal by rozpoznať dobro od zla, morálne od nemorálneho.
• Mal by konať čestne.
• Nemal by škodiť iným ľuďom.
• Nemal by zneužívať ľudí, ako nástroj na dosiahnutie svojich cieľov.
• Mal by zostať sám sebou a neštylizovať sa do pózy niekoho iného.
• Mal by byť zodpovedný voči životnému prostrediu.

Etické minimum riaditeľa školy spolu s vyššie uvedenými troma piliermi manažérskej etiky považujeme z pohľadu osobnej skúsenosti vedúceho pracovníka za absolútny základ pri rozhodovaní o etických problémoch a etických dilemách v školskom prostredí.

Etický problém, etická dilema

Podľa Nečasovej (2001) vzniká etický problém vtedy, keď je evidentné, ako by sa mala dotyčná osoba rozhodnúť, aj keď sa jej toto rozhodnutie z nejakého dôvodu osobne prieči. Naproti tomu etická dilema (podľa Banks, 1995, in: Holá, 2011) vyplýva zo situácie, keď je „nutné zvoliť si medzi viacerými možnosťami, pričom všetky pre človeka znamenajú konflikt morálnych princípov, záujmov a hodnôt viacerých strán. Nie je pritom jasné, ktorá z možností bude najvhodnejšia, najprijateľnejšia.“ Ide teda o stav, kedy sa žiadna z daných alternatív nezdá ako uspokojivé riešenie a nastáva pocit bezvýchodiskovej situácie.

Z pohľadu praxe riadiaceho pracovníka školy považujeme etickú dilemu za konflikt hlbšieho charakteru ako etický problém. A to najmä s prihliadnutím na to, že rozhodnutie v oblasti etickej dilemy bude mať dopad na viacero subjektov, ľudí.

Kto alebo čo je subjektom etickej dilemy?

V školskom prostredí sú činiteľmi zohrávajúcimi úlohu pri riešení etickej dilemy (nie nevyhnutne v tomto poradí): žiaci školy, zamestnanci školy, učitelia, komunita ako taká (vrátane rodičov), škola ako inštitúcia, vedúci pracovník, resp. pracovníci školy. Pri takomto množstve zúčastnených strán, ktoré môžu byť rozhodnutím vyplývajúcim z etickej dilemy ovplyvnené, je pre každodennú prax riaditeľa šk