Efektívna prevencia sociálno-patologických javov v škole a jej problémy

Nárast sociálno-patologických javov na Slovensku u dospelých v transformačnom období vyvolal spoločenskú potrebu zvýšenia efektívnosti prevencie a jej profesionalizácie zameranej na cieľovú skupinu detí a mládeže, kde zohráva dôležitú úlohu škola. Zmyslom profesionalizácie procesov prevencie sa musí podľa P. Ondrejkoviča (1998) stať schopnosť intervenovať pomocou celého súboru metód a metodík do sociálnej regulácie správania mladých ľudí s jediným cieľom – predchádzať v ich správaní výskytu čo možno najväčšieho počtu prvkov sociálno-patologického správania a jedinou účinnou možnosťou reakcie výchovných inštitúcií je profesionalizovať procesy prevencie, osobitne prevencie primárnej, ktorú treba koncipovať integrovane ako efektívny a štruktúrovaný celok, založený na dôkladnom poznaní praxe aj teórie.

Ciele školskej prevencie

Ciele školskej prevencie (Verbovská, J., 2005):

• Zmeniť interakčné vzťahy v škole, autoritatívnu atmosféru nahradiť humanisticko-tvorivou výchovou.
• Podporovať harmonický vývin osobnosti žiaka.
• Preferovať zdravý životný štýl v školských a mimoškolských aktivitách.
• Vytvárať podmienky na formovanie zdravej osobnosti žiaka a jeho odolnosť voči patologickým so­ciálnym vplyvom a tlakom.
• Vychovávať žiakov k osobnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia.
• Vytvárať v škole priestor na pomoc pri riešení problémov žiakov (rodinné, sociálne, osobné, vzdelávacie).
• Podporovať rozvoj pozitívnych vzťahov v sociálnom kontexte.
• Systematicky a komplexne informovať žiakov o danej problematike.
• Rozvíjať prosociálne správanie u detí z hľadiska prevencie vzniku závislostí.
• Pedagogické osvetové pôsobenie v zmysle zlepšenia spätnej väzby žiak – učiteľ – škola – rodina.

Zásady efektívnej prevencie

K zásadám efektívnej prevencie rizikového správania u detí a mládeže patrí (Miovský, M., Zapletalová, J., Skácelová, L., 2010):

• Komplexnosť a kombináciu viacerých stratégií pôsobiacich na určitú cieľovú skupinu. Prevenciu je nutné koncipovať ako súhrn viacerých faktorov a ako koordinovanú spoluprácu rôznych inštitúcii.
• Kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania.
• Cielenosť a adekvátnosť informácií a foriem pôsobenia vzhľadom k cieľovej populácii a jej vekovým a iným charakteristikám.
• Skorý začiatok preventívnych aktivít, ideálne už v predškolskom veku.
• Pozitívna orientácia primárnej prevencie a demonštrácia konkrétnych alternatív. Podpora zdravého životného štýlu, využívanie pozitívnych modelov a ponuka atraktívnych pozitívnych alternatív.
• Orientovanie sa nie len na úroveň informácií, ale predovšetkým na kvalitu postojov a zmenu správania. Cieľom prevencie je ovplyvniť práve správanie.
• Využitie „peer“ prvkov, dôraz na interakciu a aktívne zapojenie. Pre deti a dospievajúcich sú rovesníci často autoritou s väčším vplyvom ako rodičia a učitelia.
• Denormalizácia – primárna prevencia má prispievať k vytvoreniu takej sociálnej klímy, ktorá nie je priaznivá k podpore a rozvoju rizikového správania. Normy a hodnoty zmeniť tak, aby rizikové správanie nepripadalo ako žiaduce, ale ani ako neutrálna sociálna norma.
• Podpora protektívnych faktorov v spoločnosti.
• Nepoužívanie neúčinných prostriedkov. Ako neúčinné sa ukázalo jednoduché poskytovanie zdravotných, či iných typov informácií o danom type rizikového správania. Neúčinné je zastrašovanie, zakazovanie, moralizovanie či preháňanie následkov a pod.

Podstatou prevencie v školskom prostredí je pôsobiť na žiakov tak, aby získali veku primerané základné predpoklady pre (Bizíková, Ľ., 2012):

• pozitívny postoj k zdravie neohrozujúcemu životnému štýlu,
• zvýšenie porozumenia o dôsledkoch rizikového správania (na základe odborných objektívnych informácií),
• tendenciu uprednostňovať zodpovedné (informov