Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Edukačné prostredie a jeho vplyv na učenie sa žiakov

Dátum: Autor/i: PaedDr. Jana Hanuliaková, PhD. Rubrika: Teória vyučovania Zo seriálu: Klíma školy

Všetky činnosti učiteľa a žiaka prebiehajú v prostredí, ktoré má isté špecifiká. Edukačné prostredie významne prispieva k tomu ako a za akých podmienok žiak získava vedomosti. V mnohých odborných a vedeckých štúdiách sa prioritne zdôrazňuje potreba venovať sa inováciám didaktických metód, postupov, foriem, s ktorými má žiak pracovať. Učiteľ pri plánovaní svojej činnosti musí myslieť aj na skvalitnenie prostredia, v ktorom učí, kdežiaci získavajú vedomosti, pracujú a aktivizujú sa vo viacerých oblastiach.

Edukačné prostredie a proces učenia sa žiakov

V nadväznosti na viaceré pedagogické dokumenty a programy (ISCED, Milénium a i.), ktoré sa zacieľujú na inováciu prístupov k žiakom, ich aktivizovanie v procese edukácie, zdôrazňujeme potrebu venovať sa tvorbe optimálne edukačného prostredia. Zdôrazňujeme, že prostredie, ktoré je pre žiaka podnetné, produktívne, sociálne a emocionálne bezpečné a podporujúce proces učenia žiaka a jeho tvorivosť - v takomto prostredí žiaci ľahšie získavajú a nadobúdajú kompetencie a zručnosti vyplývajúce z obsahu edukácie.

Produktívnosť prostredia pre učenie

Vyznačuje sa starostlivosťou, ktorá presahuje vzájomné pôsobenie medzi žiakom a učiteľom ako aj interakciu medzi žiakmi navzájom a prekonáva rozdiely genderov (pohlavia), rasy, národnosti, kultúry a socioekonomického postavenia, hendikepy a všetky ostatné individuálne odlišnosti (Kol. autorov, 2004, s. 14).

Podnetnosť prostredia

Predstavuje potrebu, aby prostredie, v ktorom sa realizuje edukačný proces bol podnetný s tým, že proces učenia je pre žiakov dostatočne náročný a pre žiakov predstavuje výzvu. Vzájomnú podmienenosť procesu učenia sa žiakov a prostredia, v ktorom uvedený proces prebieha, dokumentuje aj tvrdenie L. Ďuriča (1997, s. 379), ktorý chápe učenie ako "formu činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajším podmienok a v závislosti od výsledkov konania". Prostredie je jednou z dominantných vonkajších podmienok učenia.

Kvalita prostredie vplýva na skutočnosť, ako žiak vníma triedu, ako sa v nej cíti, aké sú interakčné väzby v triede, ako sa žiaci správajú a i.

H. Grecmanová (2008, s. 9) vychádza z toho, „že prostredie je objektívna realita so súborom faktorov (osobností, javov, podmienok, procesov, činností), ktoré človek v priebehu jeho života obklopujú, majú pre neho význam a hodnotu, sú v interakcii. Prostredie znamená niečo iné pre učiteľa, iné pre výborného žiaka a iné pre žiaka so slabším prospechom“. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že prostredie zahŕňa viaceré zložky, ktoré dotvárajú komplexnosť pojmu. Nejde len o fyzikálne charakteristiky, ale aj o sociálnu, emocionálnu, kultúrnu zložku prostredia, ktorá vplýva na žiaka a jeho učenie. Podľa J. Kašpárkovej (2006. s. 164) je "učebné prostredie najvšeobecnejší termín, ktorý svojím obsahom presahuje sociálno-psychologický aspekt, pretože sa týka aj fyzického prostredia (typ učebne, jej vybavenie, osvetlenie, akustika a pod.). Zahŕňa v sebe termíny nižšej úrovne, teda učebnú klímu a atmosféru triedy“.

Na základe aktuálneho stavu v našich školách - nízka kvalita sociálnych vzťahov, výskyt agresivity v školách, minimálna empatia medzi žiakmi, zameriavanie sa len na výkon žiakov, málo podnetov pre tvorivosť žiaka a i. - sme našu pozornosť upriamili na nasledovné typy prostredia, do ktorého sa žiaci denne ocitajú:

Sociálne prostredie - Tvoria ho jednotlivci, ktorí sú vo vzájomnej interakcii. J. Průcha – J. Mareš – E. Walterová (2001, s. 218) pojem spoločenské prostredie vymedzili ako všetky javy, stavy, procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, v spoločenskej vrstve a v celej spoločnosti; súhrn všetkých vplyvov ostatných ľudí a skupín, s ktorými sa jednotlivec stretáva v spoločnosti, pôsobiace na priebeh a výsledky edukačného procesu.

Emocionálne bezpečné prostredie - Je charakteristické plným rešpektovaním emócií na vyučovaní. Emócie majú obrovský vplyv nielen na správanie sa žiakov, ale aj učiteľov. Primárnou úlohou učiteľovho prístupu je odhaliť emócie, ktoré žiaci prežívajú, pretože intenzívne ovplyvňujú proces a výsledok aktivity učiteľa a žiaka. Každý, kto sa zaujíma o zlepšenie schopnosti myslieť, by sa mal snažiť lepšie porozumieť aj komplikovanému vzťahu medzi emocionálnymi stavmi a poznávaním. Na základe uvedených východísk, chceme zdôrazniť potrebu tvorby emocionálne bezpečného prostredia v triedach, ktoré môže prispieť k efektivite a zlepšeniu výsledkov žiakov v kognitívnej ako aj afektívnej oblasti.

Fyzikálne prostredie - Fyzikálne podmienky edukačného procesu zahŕňajú ergonomické parametre ako je: osvetlenie, priestorové dispozície, farby, nábytok. Význam uvedených atribútov zdôrazňujú štúdie neuropedagogiky, neurodidaktiky. E. Jensen (2008) rozčlenil fyzikálne determinanty prostredia na: sedenie, teplotu, osvetlenie, hluk, farby. Vymedzené atribúty majú význam v procese učenia sa žiakov.

Uvedenú diferenciáciu vybraných dimenzií prostredia v triede sme zosumarizovali s cieľom poukázať na komplexnosť problematiky prostredia. Upriamujeme pozornosť predovšetkým na osobu učiteľa a žiaka a ich možnosti participovať na tvorbe a skvalitňovaní prostredia. Učiteľ sa musí už v rámci prípravy na vyučovaciu hodiny zamýšľať nad možnosťami ako pracovať s existujúcim prostredím v triede, či už z hľadiska: sociálneho, emocionálneho, materiálneho a i.

V školskej triede existuje rozmanitosť interakcií medzi osobami – medzi učiteľom a žiakmi, žiakmi navzájom, a preto sa orientujeme práve na hlavných aktérov edukačného procesu. Nízka úroveň sociálnych väzieb je aktuálnou problematikou súčasnej edukácie. Do popredia sa dostávajú mnohé negatívne prejavy správania sa žiakov, čo znižuje kvalitu vzťahov medzi žiakmi.

Kedy prostredie školy a triedy blokuje učenie sa žiaka?

Charakter a kvalita prostredia, ktoré sú v triede prítomné, podporuje, alebo potláča aktivitu žiakov v procese učenia sa. Musíme zdôrazniť, že v súčasnej pedagogickej realite sa vyskytuje mnoho prípadov, kedy charakter prostredia potláča, alebo mení aktivitu žiakov, alebo blokuje jeho učenie a činnosť, či rozvoj sociálnych vzťahov. Prostredie môže do významnej miery potláčať, alebo znemožňovať proces učenia sa žiakov, ako aj ich motiváciu k učeniu, nepodporuje tvorivosť, nerozvíja sociálne vzťahy.

Kedy môže prostredie v triede negatívne vplývať na žiaka?

Kľúčové oblasti: 

Prostredie triedy ako blok motivácie a tvorivosti žiakov k učeniuMožnosť motivovať žiakov prostredníctvom vonkajších podmienok, ku ktorým prostredie patrí, zahŕňa napr. kvalitu vzťahov, rozmanitosť a podnetnosť materiálneho zabezpečenia, prostriedkov, ktoré sú pre žiakov atraktívne a povzbudzujú ich do činnosti. Nepodnetné prostredie má za následok výrazne zníženú atraktivitu vyučovania, čo môže hneď v prvej fáze učenia demotivovať žiakov a znížiť ich záujem o učenie. Tvorivo-humanistický prístup zdôrazňuje tvorivosť žiakov v edukačnom procese. Ako uvádza I. Turek (2008, s. 27) nie je možné rozvíjať tvorivosť bez zabezpečenia prostredia, ktoré bude dôverné, bezpečné a nebude prítomné ohrozenie, pre žiakov, v zmysle výsmechu, ponižovania. Prostredie predstavuje súhrn vonkajších vplyvov, ktoré podporujú alebo blokujú tvorivý výkon žiaka. Podnetné prostredie môže svojimi účinkami podporovať a zosilňovať možnosti využitia tvorivého osobnostného potenciálu, ale na druhej strane ho môže obmedzovať, klásť prekážky.

Prostredie, ktoré nedoceňuje význam vzťahov a nerešpektuje emócie žiakovV triede je najdôležitejšie, aké vzťahy majú hlavní aktéri medzi sebou. Primárne vzťah učiteľa k žiakom, ako aj vzťahy medzi žiakmi. Ich kvalita sa v mnohých prípadoch stáva prekážkou učenia sa žiaka. Problematický vzťah medzi učiteľom a žiakom môže zapríčiniť, že žiaci pociťujú stres z učenia, z hodnotenia ich výkonov, z výsmechu, ponižovania. Proces skúšania a preverovania vedomostí žiakov, je akýmsi zakončením procesu učenia v škole, a preto aj v rámci danej fázy je potrebné zabezpečiť žiakom optimálne prostredie. Výsledky aké žiak dosiahne sú ovplyvnené mnohými determinantmi. Na špecifickú úlohu emócií v procese učenia upozorňuje E. Jensen (2008), ktorý tvrdí, že emócie nám pomáhajú robiť rýchlejšie rozhodnutia prostredníctvom podvedomého a vnútorného úsudku. Dôležité je, aby učitelia rešpektovali emócie žiakov.

V každej triede dochádza ku každodenným prejavom pozitívnych alebo negatívnych citov učiteľov a žiakov. Trieda predstavuje dynamickú jednotku s veľkým množstvom rôznych osobností, a preto treba zabezpečovať prostredie, ktoré vytvorí priestor pre prejavy každého jedného žiaka. Pohodové prostredie bez stresových faktorov je nevyhnutnou podmienkou úspešnej edukácie. Podľa J. Trníkovej (2011, s. 62) "stres nie je v našom okolí mimo nás, ale záleží na situácii, do ktorej sa dostávame, a ktorá v nás stres podvedome vyvoláva. Stres vzniká v tele ako individuálna reakcia na vplyvy vonkajšieho prostredia“. Proces učenia je závislý na emocionálnom stave žiakov. To, ako aktéri edukácie prežívajú emócie zohráva významnú úlohu v procese učenia najmä pri spájaní vedomostí. Emócie pomáhajú žiakom robiť lepšie a kvalitnejšie rozhodnutia počas učenia sa.

Tradičné fyzikálne prostredie blokuje proces učenia sa žiaka. Nové pohľady na stimulovanie procesu učenia sa žiakov prostredníctvom prostredia prináša neuroveda. V našich školách prevláda tradičný prístup k organizovaniu prostredia, čo potláča a blokuje učenie sa žiakov, ich aktivitu ako aj výsledky. Negatívny vplyv na žiakov môže mať napr. miesto v triede, kde počas učenia sa sedí. Priestorový odstup učiteľa od žiaka má význam pri vyučovaní, čo potvrdzujú viaceré výskumy D. R. Skeena, J. F. Millera.

5 stupňov interpersonálneho odstupu medzi učiteľom a žiakmi počas vyučovacích hodín (E. T. Hall, 2005, In: Sikorski, W. 2011) 

  • submisívna oblasť, kedy učiteľ nadväzuje dotykový kontakt so žiakom;
  • intímna oblasť, učiteľ prichádza ku každému žiakovi;
  • osobná oblasť, učiteľ prichádza k prvým školským laviciam;
  • spoločenská oblasť, učiteľ sa premiestňuje po celej triede;
  • verejná oblasť, učiteľ stojí – sedí za katedrou alebo v jej blízkosti.

Výskumné zistenia vedú k faktu, že intímna a osobná oblasť prispieva k lepším výkonom a výsledkom v učení ako v iných oblastiach. V našich školách žiaci vo väčšine prípadov len nečinne sedia. Učiteľ je ten, ktorý mení polohu svojho tela oveľa viac. Efektívne učenie spočíva v tom, že učiteľ dáva žiakom priestor na striedanie polôh tela. Ide o jednoduché aplikovanie do pedagogickej praxe, napr. žiaci pri niektorých činnostiach môžu stáť, pri čítaní sedieť na zemi opretí o stenu, voľne chodiť po triede a i. Uvedené charakteristiky možno ľahko aplikovať do pedagogickej reality a tým prispieť k zlepšeniu učenia sa žiakov.

Rola učiteľa pri zabezpečovaní optimálneho prostredia

"Efektívne, trvalé učenie teoretických poznatkov, ako aj sociálnych a emocionálnych zručností sa zakladá na starostlivom vzťahu a vrelom, podnetnom, ale i náročnom prostredí“ (Kol. autorov, 2004, s. 79).

Vytvoriť a zabezpečiť edukačné prostredie, ktoré bude pre žiakov podnetné, zaujímavé a bude ho povzbudzovať k aktívnemu zapojeniu, je pre učiteľa náročná úloha. Ak chce učiteľ zabezpečiť a vytvoriť takéto prostredie vhodné pre edukáciu je potrebné, aby aplikoval do svojej praxe niekoľko skutočností.

V rámci organizačnej zložky edukačného prostredia:

  • eliminovať situácie, ktoré žiaka nútia dlhý čas pasívne počúvať,
  • ponúkať žiakom činnosti, pri ktorých si môžu niečo na "vlastnej koži" vyskúšať (rôzne pokusy, pozorovanie objektov, tvorba projektov a i.),
  • umožňovať žiakom, aby mali priestor pre riadenie svojho učenia, učiteľ nechá žiakov robiť rozhodnutia o tom, čo a ako sa budú učiť (Kol. autorov, 2004, s. 40),
  • učiteľ by mal pri výklade učiva, pri komunikácii so žiakmi, pristupovať ku každému žiakovi zvlášť,
  • venovať sa obohacovaniu, zveľaďovaniu prostredia, vytváraním knižníc, pracovných centier,
  • viesť žiakov k udržiavaniu poriadku v triede, do ktorého budú aktívne zapojení žiaci,
  • obohacovať prostredie o prvky, akými sú napr. púšťanie hudby, zvukov prírody, vône v triede,
  • vytvárať pre žiakov také situácie a edukačné aktivity, pri ktorých sa môžu realizovať v zmenenej polohe tela (sedenie na zemi, na fit loptách, pohyb po triede).

V rámci sociálno-emocionálnej zložky edukačného prostredia:

  • motivovať žiakov a zapájať do diskusií, do spoločných triednych činností,
  • vytvoriť pravidlá, ktoré oceňujú pozitívne správanie, napr. spolupráca, záujem o starostlivosť o druhého, pomáhanie, povzbudzovanie,
  • podporovať sociálnu zložku prostredia, interakcie podporujúce učenie,
  • vytvoriť prostredie, v ktorom sú vytvorené skupinové pracoviská, centrá (centrá aktivít), v ktorých sa musia žiaci učiť podeliť o pracovný materiál,
  • vytvoriť a podporovať žiakov, aby sa z nich stalo súdržné učiace sa spoločenstvo, kde sa žiaci navzájom podporujú,
  • je potrebné, aby učitelia prejavovali osobnostné vlastnosti, ktoré z nich robia vzory a činitele socializácie (veselá nálada, priateľskosť, emocionálna zrelosť, starostlivý postoj k žiakom ako ľudskej osobnosti),
  • učiteľ je pozorný k potrebám a emóciám žiaka, vedie ich k tomu, aby prejavovali rovnaké vlastnosti pri komunikovaní so žiakmi navzájom,
  • znižovať vplyv, výskyt negatívnych podmienok a situácií, ktoré u žiakov vyvolávajú stres,
  • od učiteľa sa vyžaduje, aby okrem iného vytváral emocionálnu pohodu a triedne prostredie, ktoré saturuje pozitívnymi podnetmi a činiteľmi,
  • žiak nesmie mať v triede pocit, že je v stresovej situácii alebo, že jeho dosiahnutý výsledok bude pre neho stresujúci,
  • jednou z možných riešení, na základe ktorých môže učiteľ zisťovať a chápať konanie a vnímanie skutočnosti žiakmi je, aby vytvoril pre nich priestor, kedy môžu vyjadrovať svoje city, emócie a verbalizovať ich.

Uvedené odporúčania sme sumarizovali s cieľom ponúknuť možnosti na zamyslenia sa pre učiteľov, čo všetko si treba premyslieť, zabezpečiť a vytvoriť pri riadení a organizovaní edukačného procesu. Domnievame sa, že doceňovanie jednotlivých zložiek edukačného procesu a zvýšená pozornosť zo strany učiteľov môže významne prispieť k zlepšeniu a zefektívneniu učenia sa žiakov.

Literatúra:

  1. ĎURIC, L., BRATSKÁ, M. a kol. 1997. Pedagogická psychológia. Bratislava: SPN, 463. ISBN 80-08-02498-4.
  2. GRECMANOVÁ, H. 2008. Klíma školy. Olomouc: Hanex, 209 s. ISBN 978-80-7409-010-3.
  3. JENSEN, E. 2008. Teaching with the brain in mind. Alexandria: Association for supervision and curriculum development, s. 81 – 93. ISBN 1-4166-0030-2.
  4. KASPARKOVÁ, J. 2006. Utváření pozitívního klimatu ve tříde. In: KARIKOVÁ, S. 2006. Násilie na školách - zborník príspevkov z 2. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie „Ďuričove dni“. [CD-ROM]. Banská Bystrica: PF UMB, s. 158 – 165. ISBN 80-8083-3125.
  5. KOLEKTÍV AUTOROV: 2005. Efektivní učení ve škole. Praha: Portál, 142 s. ISBN 9-788071-785569.
  6. PRUCHA, J. a kol. 2001. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 322 s. ISBN 9788073674168.
  7. SIKORSKI, W. 2011. Proxemika školskej triedy – skrytý rozmer vzdelávania. Habilitačná prednáška. Nepublikovaný text.
  8. TRNÍKOVÁ, J. 2011. Zvládanie stresujúcich situácií využitím neurovedeckých poznatkov v školskej praxi. In: Petlák, E. Neuropedagogika a neurodidaktika v praxi. Nitra: UKF s. 63-72 . ISBN 978-80-8094-886-3.
  9. TUREK, I. 2008. Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 598 s. ISBN 978-80-8078-322-8.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk