Dojmy o pojmoch „ekologická“ a „environmentálna“ výchova

Pre ďalšie objasnenie problematiky treba definovať heslá „ekológia“ a „environmentalistika“.

V Krátkom slovníku slovenského jazyka z roku 1997 nájdeme následovné definície:

Ekológia

1. veda o vzťahoch organizmov a prostredia, v ktorom žijú, a organizmov k sebe navzájom; odbor zaoberajúci sa životným prostredím;
2. 2. životné prostredie; ekológ – odborník v ekológii; ekologička; ekologický – environmentálny; ekologicky;

Environmentalistika – vedný odbor zaoberajú sa ochranou a tvorbou životného prostredia;

Environmentálny – týkajúci sa environmentalistiky, životoprostreďový, ekologický;

Z uvedených definícii je jasné, že environmentalistika je blízka ekológii, a v mnohých prípadoch vychádza z ekológie, ale nie je to pravidlom. Z tohto dôvodu definoval M. Lisický pojem ekosozológia ako náuku o ochrane prírody na ekologickom základe, pretože „ochranu prírody možno považovať za realizáciu určitých opatrení, ktorej teoretickým východiskom a zdôvodnením môžu byť napr. dôvody náboženské, estetické ale aj utilitaristické“ (Lisický M., 1996). Z toho jasne vyplýva, že korene slov sú rozdielne a teda aj ich deriváty by nemali byť synonymické. Pojmy ekologická a environmentálna výchova sme našli aj v Terminologickom slovníku environmentalistiky (J. Klinda, 2000), ktorý sa považuje za korpus slovenského environmentalistu, t.j. človeka, ktorý sa zaoberá ochranou prírody. V slovníku nájdeme nasledovné tri definície dvoch pojmov:

Ekologická výchova – ekologickou výchovou sa rozumie cieľavedomá výchovná činnosť pôsobiaca na všetky  skupiny obyvateľstva so zameraním na minimalizáciu jeho devastačných aktivít vo vzťahu k prírode, vytvoreni