Digitálne deti

Digitálne deti môžeme charakterizovať ako mladých ľudí, ktorým sa v očiach „odrážajú“ obrazovky, pretože cez ne spoznávajú okolitý svet. Ide o generáciu, ktorá sa narodila do doby obrazoviek, satelitov a umelých inteligencií a ocitla sa tak uprostred informačnej éry plnej dní a nocí digitálneho času (Kršňák, 2022).

Virtuálna generácia označená ako generácia Z sa medzi mladými často nazýva aj Facebook Generation, Selfie Generation, Google Generation, iGens či Internet Generation. Títo užívatelia so sebou prinášajú množstvo označení, no stále ide o rovnakú skupinu detí a mládeže narodených po roku 1995.

Za významný znak, ktorý uvedenú generáciu odlišuje od predchádzajúcej (vrátane ich učiteľov a rodičov) je, že nepoznajú život bez internetu a počítačov. Narodili sa do digitálnej doby a sú extrémne zruční v používaní moderných digitálnych technológií. Tieto deti a mládež sú v neustálej interakcii s týmito technológiami, čo potvrdzuje aj austrálsky longitudinálny výskum (deti a mládež nad 10 rokov): až 96 % mladistvých vlastní mobilný telefón, 94 % využíva denne notebook, 85 % tablet a viac ako 70 % používa stolový počítač, preto sú títo označovaní aj ako „deti obrazoviek“ (National Centre for Vocational Education Research, 2018).

Vedci poukazujú, že každodenná interakcia mladých s obrazovkami či digitálnymi technológiami prispieva k mutácií mentálnych procesov, ktoré aj jednotlivo uvádzame. Gibson (2016) vo svojich štúdiách uvádza, že permanentný kontakt detí s obrazovkou od raného detstva zapríčiňuje zmenu neurónových obvodov a tým sú ovplyvnené myseľ, duševné zdravie, učenie sa aj sociálne vzťahy detí. Zmeny vedú u žiakov k nedostačujúcej koncentrácii, narušenej pozornosti či k slabo rozvinutým sociálnym zručnostiam. Prensky (2001) tieto zistenia dopĺňa aj o zmenu v samotnom učení sa žiakov s výskytom nových kognitívnych schopností. Na štrukturálne rozdiely vyskytujúce sa v mozgu poukazuje Rothman (2016), ktorý objasňuje, že tieto rozdiely nie sú dané genetickými faktormi, ale vznikli ako reakcia na vplyv vonkajšieho prostredia a spôsob, ktorým mozog reaguje na uvedené vplyvy.

Virtuálna generácia sa tak na jednej strane javí ako expert v oblasti využívania rôznych digitálnych médií (napr. interaktivita, prepojenosť, otvorenosť, flexibilita a adaptabilita na rýchlo sa vyvíjajúce zmeny) so schopnosťou multitaskingu (Fernández-Cruz & Fernández Díaz, 2016) a na druhej strane vystupuje ako generácia, ktorá je špecifická obrovskou netrpezlivosťou, izolovaná pred autentickými sociálnymi vzťahmi a prejavujúca sa v oklieštených emočných zručnostiach (Shatto & Erwin, 2016). Zaujímavé a výstižné je tvrdenie, že síce ide o generáciu, ktorá je extrémne zbehlá v samotnom používaní digitálnych technológií, ale v praxi je „nepoužiteľná“, pretože nedokáže kriticky myslieť a posúdiť tak validitu informácií, s ktorými je každý deň v priamom kontakte. Následne tak ani nedokáže rozoznať dezinformácie a nie je si vedomá ohrození, ktoré vyplývajú z falošných správ či rôznych pseudo-informácií (Shatto & Erwin, 2016). Gibson (2016) zdôrazňuje, že táto generácia prostredníctvom nového spôsobu zmýšľania a učenia sa dokáže transformovať celú spoločnosť, pretože nejde iba o „pasívnych prijímateľov“ digitálneho obsahu. Digi generácia disponuje schopnosťou samotný digitálny obsah aj vytvárať. Niektorí odborníci kvitujú tomu, že táto generácia vyrastá s digitálnymi technológi