Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Didaktická práca učiteľa a pravidlá v školskom prostredí

V príspevku sa venujeme problematike pravidiel v školskom prostredí z pohľadu didaktickej práce učiteľa. Prezentujeme východiská, ako pracovať s pravidlami zo strany pedagogického alebo odborného zamestnanca školy, resp. školského zariadenia. Rozoberáme možnosti aktívneho zapájania žiakov do tvorby pravidiel, ich rozvíjania a podporovania ako významného predpokladu ich dodržiavania. Definujeme aj zásady práce učiteľa s pravidlami v triede a rozoberáme postup učiteľa pri definovaní pravidiel.

Rozsah práce učiteľa z pohľadu jeho kľúčových kompetencií je širokospektrálny. V kontexte s požiadavkami spoločnosti, rodiny, aktívneho mimoškolského života sa vyžadujú od učiteľa okrem didaktických, metodických, odborových, komunikačných kompetencií, aj kompetencie spojené s prípravou žiaka na šťastný a zmysluplný život, na ktorý upriamuje pozornosť pozitívna psychológia. V príprave žiaka na zmysluplný život treba upozorniť na kľúčový determinant - pravidlá. Je dôležité, aby si žiaci  uvedomovali význam rešpektovania a dodržiavania stanovených pravidiel, noriem a následne disciplíny v škole. Jednou z podmienok vytvorenia bezpečného, podnetného spoločenstva v triede je systematicky a intenzívne pracovať na tvorbe prostredia a pozitívnej klímy v škole a v triede. Jej vplyv na mnohé didaktické situácie v edukačnom procese je významný.

Ak má pedagóg pracovať v škole a v triede efektívne, musí zabezpečiť pre seba aj pre žiakov pokojné, emocionálne, sociálne bezpečné, motivujúce, rešpektujúce a najmä pozitívne prostredie.

Učiteľ musí do procesu zabezpečovania prostredia bezpodmienečne zapojiť žiakov a ich rodičov. Je to východisko efektívnej práce s pravidlami zo strany učiteľa, ako aj ich dodržiavania žiakmi.

Prostredie školy má svoje špecifické limity, normy, zásady a hierarchiu vzťahov. Vyššie uvedené faktory tvoria kľúčovú rolu pri zamýšľaní sa nad pravidlami. Nedodržiavanie pravidiel je mimoriadne rozšírené, čo zapríčiňuje výskyt sociálno-patologických prejavov správania. Časté porušovanie stanovených pravidiel v školskom poriadku si vyžaduje jasnú a zreteľnú intervenciu na ich eliminovanie.

Žiaci porušujú školské predpisy, pretože:

  • pravidlá majú len formálny charakter,
  • pravidlá vnímajú žiaci ako neaktuálne,
  • nesúhlasia so stanovenými pravidlami,
  • pri rešpektovaní pravidiel učiteľ nie je pre žiakov vzorom,
  • vnímajú nejednotnosť pri dodržiavaní pravidiel od učiteľov, rodičov. 

Podmienkou dodržiavania pravidiel a disciplíny je presvedčenie žiakov o ich dôležitosti a potrebe.

Významnú rolu zohráva disciplína v škole. Bendl (2011) definuje disciplínu ako vedomé dodržiavanie stanovených noriem. Ak bude učiteľ pri rozvíjaní a podporovaní pravidiel v škole klásť dôraz na disciplínu a jej funkcie, práca s pravidlami bude efektívna a žiakom bližšia. 

Normy môžu byť:

  • písomné, napr. školský poriadok, pravidlá správania sa v triede,
  • ústne, napr. slovné pokyny vedenia školy, učiteľa, resp. iného zamestnanca školy.

Disciplína plní v spoločnosti rôzne funkcie:

  • orientačnú – človek vie, ako sa má správať, čo môže očakávať od ostatných,
  • ochrannú – s dobrými zákonmi a ich zachovávaním sa ľudia cítia bezpečne,
  • existenčnú – umožňuje človeku, ľudstvu prežiť,
  • sociotvornú – disciplína je predpoklad, aby mohla spoločnosť normálne fungovať,
  • výkonovú – disciplína zvyšuje výkon a efektivitu ľudského správania.

Funkcie disciplíny v spoločnosti a v škole sa prekrývajú. Potreba disciplíny stúpa s počtom ľudí v skupine, preto je disciplína na školách nutná (Bendl, 2011). Prejavy disciplíny v školskom prostredí sa viažu k dodržiavaniu pravidiel v škole a v triede, ku kvalitným medziľudským vzťahom, bezpečnému zaobchádzaniu so školským majetkom, dôslednou a zodpovednou prípravou na vyučovanie, primeraným správaním a konaním počas prestávok a v neposlednom rade  sa viažu k prejavom správania sa v čase mimo vyučovania. Bendl (2011) vymedzuje disciplínu ako ochranný prostriedok dieťaťa v škole. Zmyslom školy je pripraviť dieťa na vstup do života. Súčasná doba je charakteristická rôznymi nástrahami a niektoré deti bojujú s problémami, napr. s drogami, alkoholom, fajčením alebo šikanovaním.

Disciplínu, ako ochranu dieťaťa v školách možno chápať v zmysle:

  • bezpečnostnom – zahŕňa možnosť výberu školy, poistenie proti šikane,
  • výkonovom – učitelia vynakladajú veľa úsilia na zachovanie disciplíny vo vyučovacom procese,
  • hygienickom – chráni deti pred škodlivými vplyvmi drog, alkoholu,
  • ekonomickom – zahŕňa vynaložené finančné prostriedky na vandalizmus,
  • prognostickom – chráni človeka pred sebou samým, pred budúcou kriminálnou dráhou (Bendl, 2011).

Možnosti práce učiteľa so žiakmi a s pravidlami

Didaktická a metodická práca učiteľa s pravidlami v triede prebieha viacerými etapami. Treba zdôrazniť, že formálne zavádzanie pravidiel nie je účinné, nakoľko aktéri školského života nevidia v nich zmysel. 

Tvorba pravidiel, analýza pravidiel, ukotvenie pravidiel, vyhodnotenie pravidiel

Stanovenie pravidiel správania a rutinných postupov je jedna vec. Naučiť žiakov, aby sa nimi riadili, je niečo úplne iné. Žiaci sa najskôr musia naučiť, čo pravidlá sú, ako sa nimi majú riadiť, potom musia byť ochotní sa nimi riadiť (Cangelosi, 1993). Pravidlá existujú preto, aby uľahčovali dosahovanie pedagogických cieľov (Langová – Vacínová, 1994). Eichhorn (2014) je toho názoru, že triedne pravidlá by sa mali zhodovať s pravidlami, ktoré platia pre celú školu. Na to, aby sa pokryli všetky dôležité aspekty, stačí 4 – 5 triednych pravidiel. Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či má učiteľ pravidlá stanoviť, alebo si ich má vypracovať s celou triedou. Auger (2005) tvrdí, že pokiaľ sa žiaci podieľajú na vzniku pravidiel, smerujú k slobode.

Ak sa učiteľ rozhodne zapojiť triedu do diskusie o pravidlách, Eichhorn (2014) odporúča hľadať odpovede na nasledujúce otázky:

  • Za akých podmienok sa cítite v triede dobre?
  • Čo by sa mohlo stať, keby neexistovali žiadne pravidlá?
  • Aké pravidlá už poznáte?
  • Čo by ste nechceli v triede tolerovať?
  • Prečo má porušovanie pravidiel dôsledky?    

Podľa Ch. Eichhorna (2014) pravidlá v triede sú najúčinnejšie vtedy, ak vzájomná interakcia medzi učiteľmi a žiakmi je otvorená a na priateľskej úrovni, ak učiteľ:

  • pozitívne prezentuje stanovené pravidlá a je vzorom pri ich dodržiavaní,
  • pomáha žiakom pri vytváraní kladného emocionálneho vzťahu k pravidlám, ktoré platia v školskom prostredí,
  • apeluje na význam pravidiel a ich prínos do každodenného života,
  • vzájomná komunikácia je presvedčivá, úprimná,
  • trénuje dodržiavanie pravidiel so žiakmi,
  • v rámci triedneho manažmentu pôsobí preventívne, aby predišiel porušovaniu pravidiel,
  • vedie so svojimi žiakmi rozhovory o pravidlách v triede, cielene vytvára predpoklady na to, aby sa o téme pravidiel v triede hovorilo počas celého školského roka a aby bola v triede téma pravidiel neustále prítomná,
  • dozerá počas určitého obdobia na žiakov, pre ktorých je mimoriadne náročné dodržiavať pravidlá v triede,
  • rozpozná a berie na vedomie svoju funkciu ako vzor pre dodržanie pravidiel,
  • pri všetkých aspektoch týkajúcich sa témy pravidiel v triede komunikuje pozitívne a presvedčivo.  

Zásady práce učiteľa s pravidlami a žiakmi

Poznanie didaktických aj výchovných zásad detailne popisujú viacerí autori, napr. Turek, Petlák, Obst, Kalhoust, Zelina. Bendl (2011) nazerá na zásady s akcentom na disciplínu a disciplinovanosť v prostredí školy. Viaceré zásady, ktoré je nutné rešpektovať, kolidujú s didaktickými a výchovnými zásadami, ide najmä o zásadu primeranosti, individuálneho prístupu, zásadu postupnosti, spojenia teórie s praxou.

Špecifické zásady Bendl (2011) dopĺňa o nasledujúce:

  • zásada disciplinárneho optimizmu - prístup učiteľa k žiakom je optimistický, učiteľ dôveruje žiakovi,
  • zásada disciplinárnej cieľavedomosti - dôležitá je jasná predstava učiteľa o podobe disciplíny, ku ktorej chce žiaka viesť,
  • zásada zrozumiteľnosti - žiak by mal vedieť, prečo je trestaný, odmenený, nemal by byť trestaný za nejasnú, tajomnú, nezrozumiteľnú vinu, ktorú nemôže pochopiť, musí si byť vždy vedomí svojho previnenia, disciplinárneho priestupku,
  • zásada úprimnosti - vychádza z faktu, že dieťa veľmi rýchlo ucíti, čo si o ňom jednotliví učitelia myslia, aký k nemu majú vzťah,
  • zásada jednotného prístupu - zdôrazňuje jednotnosť učiteľského zboru vo vzťahu k disciplíne, ktorá sa prejavuje jednak jednotnými požiadavkami na správanie žiakov v škole, ako aj uplatňovaním dohodnutých rámcov disciplinárnych prostriedkov,
  • zásada miernosti v používaní disciplinárnych prostriedkov - je vyjadrením požiadaviek, že počas využívania disciplinárnych prostriedkov sa nesmie preháňať, to platí pre odmeny, tresty, metódu príkladu, dozoru, treba nechať určitú rezervu, priestor pre stupňovanie jednotlivých prostriedkov disciplíny,
  • zásada spravodlivosti - učiteľ by mal byť spravodlivý k žiakom, mal by zohľadňovať individuálny posun žiakovho správania smerom k disciplinovanosti alebo k nedisciplinovanosti,
  • zásada trpezlivosti - učitelia by mali byť hlavne trpezliví, v opačnom prípade budú svoj nepokoj a netrpezlivosť prenášať na žiakov,
  • zásada náročnosti a úcty k osobnosti žiaka - znamená, že učiteľ musí vedieť dávať nekompromisné a pevné požiadavky na osobnosť každého žiaka, musí po ňom vyžadovať náležité správanie a má sa dôsledne domáhať naplňovania výchovných cieľov,
  • zásada dôslednosti - učiteľ, ktorý uplatňuje túto zásadu, si stojí za svojim slovom, rozhodnutím, to čo sľúbi, dodrží, nenechá sa od žiakov prehovoriť, kontroluje zadané úlohy, vyžaduje presné plnenie uložených povinností,
  • zásada orientácie na kladné črty a potláčanie tých záporných - učiteľ by mal premyslene organizovať úspechy žiakov (umožniť im zažiť úspech), poskytnúť im príležitosť uplatniť sa, získať pochvalu a uznanie,
  • zásada komplexného rozvoja osobnosti žiaka - disciplína sa nevzťahuje len k jednej zložke osobnosti, týka sa rozumovej, citovej a vôľovej, z tohto dôvodu je disciplína úspešná len vtedy, ak výchova k disciplíne bude pôsobiť súbežne na rozumovú, citovú a vôľovú stránku osobnosti, lebo všetky tieto zložky tvoria nedeliteľnú jednotku,
  • zásada výchovy kolektívom- zdôrazňuje, že vo výchove je veľmi dôležité, aby sociálne prostredie, v ktorom sa žiak nachádza, podporovalo výchovné ciele, kolektív predstavuje veľmi silný a účinný výchovný prostriedok, pretože nie je iba objektom výchovy, ale aj ich subjektom.

Postup učiteľa pri zavádzaní pravidiel

Model a fázy tvorby pravidiel spracoval Eichhorn (2014), ktorý vzhľadom na pravidlá v triede rozlišuje dve fázy: implementáciu a stabilizáciu.

1. fáza – Zavedenie pravidiel v triede

Učiteľ:

  • presne vie, čo požaduje od svojich žiakov, ako treba pravidlá dodržiavať,
  • registruje kroky žiakov správnym smerom a poskytuje konkrétnu spätnú väzbu,
  • objasní žiakom zmysel pravidiel a nadviaže na skúsenosti žiakov,
  • je sám presvedčený o zmysle pravidiel,
  • sám sa stane vzorom v prípade najdôležitejších pravidiel,
  • vyžaduje absolútne dodržiavanie pravidiel v triede počas prvých dní a týždňov nového školského roka,
  • pokojne reaguje na opakované porušovanie pravidiel a provokatívne správanie žiakov,
  • poukáže na príslušné pravidlo, pri porušovaní pravidiel,
  • počíta s tým, že žiaci považujú dôsledný postup svojich učiteľov za absolútne nevhodný – dávajú mu to aj rôznymi spôsobmi najavo,
  • stanoví pravidlá ako niečo dôležité a cenné,
  • bude so svojimi žiakmi hovoriť o zmysle pravidiel,
  • zohľadní najrôznejšie predpoklady a kompetencie vzhľadom na dodržiavanie pravidiel žiakov, napr. kompetencie sebakontroly, tolerancie frustrácie, regulácie emócií,
  • bude pozitívne komunikovať,
  • zavedie pravidlá v triede formou malej oslavy.

2. fáza – dlhodobé dodržiavanie pravidiel v triede

Učiteľ:

  • sa musí pripraviť na to, že najmä v problémových triedach budú pravidlá trvalou témou a že na ne treba neustále poukazovať, diskutovať o nich, nacvičovať ich a prehlbovať,
  • zaradiť pravidlá v triede do čo možno najpozitívnejšieho a pre žiakov atraktívneho kontextu, napr. ukončiť pravidelné vyhodnocovanie rozhovorov pozitívnou aktivitou pre žiakov,
  • viesť so žiakmi dlhodobo rozhovory o pravidlách v triede, ponúknuť podnety na diskusiu, vytvoriť podmienky na ich nacvičovanie,
  • si všíma u žiakov dodržiavanie pravidiel a dá im spätnú väzbu,
  • dá pozitívnu spätnú väzba rodičom, ako sa ich dieťaťu darí dodržiavať pravidlá,
  • vedie individuálne rozhovory so žiakmi s problematickým správaním najmä pri dodržiavaní  pravidiel,
  • zavádza súťaže s tému dodržiavania pravidiel,
  • počas rodičovského združenia žiaci predvedú svoje myšlienky, prečo sú pravidlá zmysluplné.

Zásada aktívnej participácie žiakov pri tvorbe pravidiel

Zásada aktívnej participácie žiakov pri tvorbe pravidiel sa týka ich aktívneho zapojenia pri:

  • stanovení pravidiel - učiteľ zapája žiakov pri stanovení pravidiel, niektoré mimoriadne situácie si vyžadujú, aby boli pravidlá definované samostatne,
  • stanovení sankcií - po tom, ako učiteľ so žiakmi hovoril o zmysle, podstate pravidiel a sankcií, môže učiteľ nechať žiakov  vypracovať sankcie v malých skupinách, ktoré sa majú využiť pri porušení pravidiel
  • vypracovaní spôsobu ako sa pravidlá kontrolujú -v diskusii učiteľa so žiakmi vysvetliť, že pravidlá sa musia dôkladne kontrolovať, aby boli účinné, možno od žiakov prijať návrhy kontroly pravidiel,
  • rozvoji vzhľadom na ich dodržiavanie.

Učiteľ si musí uvedomiť, že:

  • je prirodzené, že niektorí žiaci počas celého školského roka, ale aj počas niekoľkoročnej školskej dochádzky, dokážu pravidlá dodržiavať iba s ťažkosťami,
  • treba oceniť snahu aj tých, ktorí nemajú tak dobre vyvinutú sebakontrolu a sociálne kompetencie, oceniť malé kroky slabších žiakov,
  • neúspešné dodržiavanie pravidiel treba brať ako podnet na učenie sa a možnosti rozvoja príslušného žiaka, a tak to pomenovať pred ostatnými spolužiakmi.

Susan Kovaliková uvádza pravidlá spolužitia, ktoré sú súčasťou modelu Vysoko efektívneho učenia. Metodika VEU rozdeľuje životné zručnosti do troch skupín podľa sociálnych úrovní, ktoré zasahujú:

  • intrapersonálne životné zručnosti (osobná úroveň) – zručnosti súvisiace so vzťahom k sebe samému;
  • interpersonálne životné zručnosti (medziľudská úroveň) – zručnosti súvisiace so vzťahovaním sa k jednotlivým osobám a komunikáciou s nimi;
  • komunitné životné zručnosti (spoločenská, občianska, komunitná úroveň) – možno tu zaradiť zručnosti a vedomosti potrebné k aktívnemu občianskemu fungovaniu, k plnohodnotnému životu v komunite.

Najviac sa osvedčilo participatívne zavádzanie pravidiel. Žiakov možno zoznámiť so všetkými pravidlami  naraz ako so súborom správania, ktoré má zlepšiť učenie každého z nich a následne prebrať každé pravidlo do hĺbky s využitím postupu KUE (kreativita, užitočnosť, emocionálne zaujatie) na hodinách, triednych schôdzkach, v komunitnom kruhu.Ďalšie spôsoby, akými učitelia v triedach s VEU prenášajú pravidlá do každodenného života svojich žiakov, obsahujú diskusie, rozprávanie učiteľov o vlastných zážitkoch z obdobia ich školských rokov, rozprávanie hostí o ich životných skúsenostiach, literatúru, dramatizáciu, filmy, tvorbu piktogramov, plagátov.

Všetky skupiny, spoločenstvá, potrebujú pre spoločný život a spoločnú prácu dohody, pravidlá o spoločnom fungovaní. Bez pravidiel (písaných či nepísaných) spoločenstvo, skupina nemôže fungovať. Pravidlá si sociálne skupiny vytvárajú spontánne aj cielene a majú rôzny stupeň formalizácie. Zámerné vytváranie pravidiel školy vychádza z hodnôt, ktoré škola deklaruje a chce žiť v dennom živote. Pravidlá prispievajú ku kreovaniu kultúry školy ako organizácie, stanovujú rámce prijateľného správania, podporujú vnútorný zmysel človeka pre poriadok a sebaovládanie, vytvárajú z kolektívu žiakov kooperujúce, učiace sa spoločenstvo, vplývajú na tvorbu bezpečného edukačného prostredia.

Zásady tvorby pravidiel

Pravidlá by mali spĺňať nasledovné kritériá:

  • rešpekt – základom je úcta k druhému, čo platí pre druhého, platí aj pre mňa,
  • akceptovateľnosť – zainteresovaní vnímajú pravidlá ako vlastné,
  • špecifickosť – konkrétnosť, jednoznačnosť (neumožňujú nesprávny výklad),
  • uskutočniteľnosť – dajú sa dodržiavať a kontrolovať,
  • vzájomnosť – určené deťom aj pedagógom (až na niektoré výnimky) (Zdroj: Škola pre 21. storočie).

Záver

Potreba venovať sa intenzívnejšie otázke pravidiel v prostredí školy dokazuje každodenná edukačná realita.  Kreovanie, aplikovanie a rešpektovanie pravidiel na všetkých úrovniach je často formálne, bez hlbšieho uchopenia a spracovania. Poznanie pravidiel  žiakmi je len na informatívnej úrovni bez vytvoreného vzťahu k nim. Škola okrem poskytovania priestoru na konštrukciu poznania musí pracovať aj s disciplínou žiakov, ktorá predstavuje nevyhnutnú podmienku úspešnosti žiakov. Nedocenenie, alebo prehliadanie nerešpektovania pravidiel vytvára priestor pre vznik sociálno-patologických javov, podvádzania, agresivity, znižuje úroveň charakterových vlastností, zhoršuje sa kvalita interakcií. V procese prijatia a dodržiavania pravidiel na úrovni triedy, školy a širšieho žiackeho prostredia je dôležité venovať pozornosť sebaoceňovaniu žiakov, ako aj induktívnej a uvedomelej disciplíne. V prípade výskytu negatívnych prejavov správania, ktoré súvisia s nerešpektovaním pravidiel, treba pokojné reagovanie učiteľa na dané prejavy správania. Odborná terminológiadané reakcie označuje pojmom  induktívna disciplína, tzn. na negatívne javy reagujme pokojným poukázaním na ich dôsledky. Pre spokojný a šťastný život žiakov treba, aby chápali význam a zmysel disciplíny, ktorá podporí rozvoj mäkkých zručností, ktoré možno pomenovať aj ako interpersonálne. Majú vzťah s emocionálnou inteligenciou. Sú to schopnosti človeka komunikovať, spoločne pracovať v tíme, konať a riešiť konflikty, rozhodovať sa, strategicky myslieť, koncepčné myslenie, kreatívne myslenie, odolnosť voči stresu.

Príspevok vznikol ako výstup projektu „Stratégie podpory adherencie žiakov k pravidlám v edukačnom prostredí“ Projekt č. 005DTI-4/2018.

LITERATÚRA:

  1. AUGER,  M. T. – BOUCHARLAT, CH. 2005.Učitel a problémový žák. Praha : Portál. 128 s. ISBN 80-7178-907-0.
  2. BEDNAŘÍK, A. a kol.  2004. Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Bratislava : Nadácia pre deti Slovenska. 232 s. ISBN 80-969209-5-2.
  3. BENDL, S. 2011. Školní kázeň v teórii a praxi.  Triton. 208 s. ISBN 978-88073874322. 
  4. CANGELOSI,  J. S. 1993. Strategie řízení třídy. Praha : Portál. 289 s. ISBN 80-7178-083-9.
  5. EICHHORN, CH. 2014. Regeln in der Klasse: Guter Unterrichtmit Classroom Management. Klett-Cotta. 1. vyd. 2014. 93 s. ISBN 978-3-608-98040-0. In Triedny učiteľ a edukácia. 2015., s. 3-20. Dostupné na: http://bei-schlechten-noten-helfen.ch/images/TriednepravidlaChEichhorn.pdf.
  6. LANGOVÁ M.-VACÍNOVÁ, M.  1994. Ja se to chováš? Praha : Empatie. 83 s.
  7. Škola pre 21. storočie. Dostupné na: http://www.skola21.sk/public/media/5883/Celozivotne_pravidla_uvod_www.pdf.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk