Didaktická hra ako súčasť primárnej matematickej edukácie (1.)

 „Predstavy získané zo zážitkov z prvej ruky sa stávajú činom ... Skutočne, tým je i hra v tomto období – znovu prežívaním prvotných skúseností, zážitkov.“ Lucy Sprague Mitchellová

Determinácia pojmu hra

Všade vo svete, v každej zemepisnej oblasti a v každej kultúre, sa deti hrajú. Väčšina teoretikov v oblasti pedagogiky sa zhoduje, že pri učení detí predškolského a mladšieho školského veku je hra dôležitá. Avšak takmer úplná všeobecná platnosť tejto tézy je v rozpore s komplikovanosťou pojmu.

Pojem hra je jedno z tých klamlivo jednoduchých, krátkych slov, ktoré je charakteristické pre detský jazyk. Je to bežný pojem, možno jeden z prvej stovky pojmov, ktoré sa učia deti predškolského veku. Kmeň tohoto slova sa dá použiť pri tvorbe mnohých výrazov (hrať sa, výhra, hračka a pod.), ktoré označujú pojmy natoľko navzájom odlišné, že sa zdá, akoby mali opačný význam, napr. o dvoch malých deťoch, ktoré sa vonku so smiechom naháňajú, povieme, že sa „hrajú“. Magnus Carlsen a Jan Nepomňaščij, obaja sklonení nad šachovnicou, náruživo zahĺbení do myšlienkovo náročnej súťaže, sa tiež „hrajú“.

V kontexte edukačného využitia hry je však potrebné si ujasniť, čo máme na mysli, keď hovoríme o detskej hre. „Hra je inštinktívna, spontánna a pre detský vek najtypickejšia forma činnosti, v ktorej dieťa individuálne a vo svojej vývinovej fáze zodpovedajúcim spôsobom dáva výraz svojim predstavám, myšlienkam, citom, svojmu chceniu“ (Burjan, Burjanová, 2011, s. 6).

Ak uvažujeme o hre, máme na to niekoľko dôvodov. Myslíme si, že:

• vo väčšine prípadov je pre dieťa prirodzené vyjadrovať sa hrou,
• komunikáciu s partnermi v hre dieťa prirodzene chápe,
• hrou možno navodiť prirodzené formovanie osobnosti dieťaťa,
• hra poskytuje dieťaťu možnosť skúmať, experimentovať, rozvíjať svoje myšlienky a nápady a učiť sa na vlastných pokusoch a omyloch.

Hra v matematike

„Matematika by sa mala stať pre deti hrou, na ktorú sa tešia a zažijú pri nej veľa zábavného, príjemného, ale tiež hrou, ktorá má občas prinášať prekážky, ktoré však možno prekonať. Postoj dieťaťa k matematike rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje učiteľ“ (Dienerová, 2009 - 2010, s. 26). Jedným z najúspešnejších spôsobov, ako deti naučiť matematiku, je zaujať ich prostredníctvom aktivít zameraných na riešenie takých problémov, ktoré majú pre ne zmysel, a ktoré možno riešiť pomocou jednoduchého prostriedku umožňujúceho u detí rozvíjať sebadôveru, vedomosti, zručnosti a radosť z matematiky.

Ukazuje sa, že hra je jedným z úspešných prostriedkov na vzbudenie záujmu o matematické situácie. Črta hravosti je podnietená každou zmenou, novotou pri istých typoch úloh, zmenou úloh žiaka a učiteľa v rámci vzájomnej pomoci žiakov, usporiadaním súťaží, hravou formou bez zdôrazňovania nadradenosti, riešením matematických hier, hlavolamov a hádaniek (Burjan, Burjanová, 2011).