Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Depresia - dôsledok enormnej záťaže v školstve

Dátum: Rubrika: Ľudské zdroje Zo seriálu: Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (2.)

Učiteľ a učiteľské povolanie, takmer na všetkých stupňoch nášho školstva, predstavuje v poslednom období široko diskutovanú tému. Učiteľ by, podľa kritérií rodičov, odborníkov, mal spĺňať nielen kvalifikačné, ale hlavne charakterové a morálne kvality. Žiaci a rodičia od učiteľa očakávajú vždy maximum. Maximum profesionality, otvorenosti, spravodlivosti, vedomosti, tolerancie a pochopenia. Učiteľ sa má vždy správne rozhodnúť, má byť plný energie, pozitívne naladený, ústretový, trpezlivý až do tej miery, že je takmer nemožné aby nebol empatický. Táto náročnosť predstavuje niekoľko „pracovných výkričníkov“, medzi ktoré zaraďujeme aj psychickú kondíciu učiteľa, v zmysle do kedy môže túto záťaž zvládať, ak spoločenské prostredie nenapomáha tomuto naplneniu. Z psychologického hľadiska musíme konštatovať, že práve v správaní detí sa zrkadlia hodnoty rodičov a celej spoločnosti. V preexponovanej forme unikajú pravé hodnoty, v školstve rezignujeme, upadáme do sociálneho smútku, ktorý sa odrazí na ďalšej generácii.

 „Malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, veľké nás musia navracať k sebe.“ Jean Paul

Takmer každý pedagóg v svojej praxi postrehol, že vo výchove a vzdelávaní sa v poslednom období oslabuje rozvoj citovo emocionálneho rozmeru osobnosti mládeže. Honba spoločnosti za hmotnými statkami, nevhodné modely spoločenského správania, ktoré sú širokospektrálne podsúvané médiami, ako priority úspechu, povrchný a konzumný spôsob života, ktorý je interpretovaný ako ideál spokojnosti či obrovský potenciál informačných zdrojov, ktoré každodenne atakujú našu psychiku a iné negatívne vplyvy predstavujú celý reťazec zvráteného rebríčka hierarchie hodnôt, ktorý sa negatívnym spôsobom odráža v správaní sa mladej generácie. Z množstva informačných podnetov a v rovine materiálneho porovnania si učitelia a žiaci ťažko vyberajú len tie pozitívne. Silu nesplnených túžob napĺňajú negatívne, ktorým na základe dlhodobého pôsobenia nakoniec mnohí jedinci podľahnú. Tieto aspekty sú obojstranné a týkajú sa rovnako hodnôt pedagóga, ako aj žiaka.

Medzi najčastejšie diagnostikované psychické problémy aj priame ochorenia sa v poslednej dobe zaraďujú  frustrácia a depresia, ktoré majú rôzne podoby, ako aj vysoko variabilné kompenzačné mechanizmy.

Depresia

Depresia (z lat. deprimere, utláčať, zatláčať) – predstavuje duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, absenciou záujmov a zníženým sebavedomím. V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major – depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy sa môžu rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromenímtelesnej motoriky. Ochorenie sa môže prejavovať vo fúzii niekoľkých symptómov a syndrómov v rovinách  depersonalizácie s úzkostnými poruchami, ktoré spôsobujú fyzickú a psychickú bolesť.

Dôležité je vedieť a odborne vnímať problematiku depresie ako vážnu diagnózu, nakoľko predstavuje poruchu psychiky, ktorá je spôsobená nerovnováhou biochemických procesov v mozgu. Viacero látok v mozgu, tzv. neurotransmitery, sa podieľajú na reguláciiemócií a nálady. Jednou z hypotéz snažiacich sa vysvetliť príčinu depresie je funkčný nedostatok monoamínov v určitých častiach mozgu, a zároveň príčinou opaku depresie t. z. mánie, chorobne veselej nálady, je funkčná prevaha monoamínov. Zvýšený počet serotonínových receptorov sa považuje za jeden z významných faktorov patogénneho mechanizmu depresie.

Depresia je najčastejšie sa vyskytujúcou duševnou poruchou. Je závažná aj pre spoločnosť z hľadiska „stratených rokov“ (práceneschopnosť, neoptimálne fungovanie, skrátenie života). Začiatok ochorenia sa nedáhneď rozpoznať, pretože smutná nálada je mnohokrátsúčasťou bežného života alebo aj melancholického typu temperamentu.

Pri depresii nejde iba o nepríjemný emočný zážitok. Je to choroba celého organizmu a od bežného smútku alebo rozladenosti ju možno odlíšiť najmä tým, že je: intenzívnejšia a hlbšia, trvá dlhšie, npriaznio ovplyvňuje výkonnosť. 

Typy depresie:

  • Endogénna depresia – depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti aktuálnej skľučujúcej situácie. (Ide o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály