Daj Trollovi stopku (1.)

Článok predstavuje interaktívny pracovný zošit Daj Trollovi stopku: Sprievodca svetom online nástrah, ktorý prepája mediálnu gramotnosť, kritické myslenie a nácvik konkrétnych reakčných stratégií v online prostredí. Materiál je postavený na modelových situáciách zo školského života, digitálnych dilemách, komiksoch a diskusných aktivitách, ktoré umožňujú bezpečne pracovať s témou kyberagresie bez stigmatizácie žiakov.

Súčasťou je aj predstavenie pilotného overenia aktivity na vzorke 194 stredoškolákov. Výsledky ukázali vysokú mieru porozumenia základným pojmom (trolling, doxing, online shaming) aj schopnosť zvoliť primeranú reakciu na online provokáciu. Žiaci hodnotili aktivitu prevažne veľmi pozitívne. Realizácia workshopov neslúžila iba na zisťovanie vedomostí, ale umožnila autorkám priamo pozorovať prácu žiakov s úlohami, získať spätnú väzbu a niektoré aktivity metodicky i jazykovo upraviť. Pracovný zošit tak bol formovaný potrebami praxe a overený v reálnom školskom prostredí.

Online kyberagresia ako výzva pre školskú prevenciu

Online prostredie v súčasnosti predstavuje neoddeliteľnú súčasť každodenného života detí a dospievajúcich. Digitálne technológie sa stali prirodzenou súčasťou fungovania mladých ľudí (Kopecký a kol., 2015) a ovplyvnili spôsob ich komunikácie, nadväzovania a udržiavania vzťahov, ako aj kontakt so spoločenskými inštitúciami vrátane školy. Virtuálny priestor už nemožno vnímať len ako doplnok reality – ide o plnohodnotné sociálne prostredie, ktoré spolu s rodinou, školou a voľnočasovými aktivitami významne formuje identitu žiakov, ich hodnoty a procesy sociálneho učenia (Valkenburg, Peter, 2011).

Sociálne siete, online komunikácia a digitálne technológie vstupujú do procesu socializácie, ovplyvňujú budovanie identity, medziľudské vzťahy i hodnotové orientácie mladých ľudí. Popri množstve príležitostí však digitálny svet prináša aj nové podoby rizikového správania, ako sú trolling, kyberšikanovanie, online nenávistné prejavy, šírenie hoaxov a dezinformácií, sexting, sextortion, kybergrooming, online luring či neoprávnené zverejňovanie osobných údajov. Tieto prejavy predstavujú formy kyberagresie – agresie prebiehajúcej v kyberpriestore.

Škola by mala na tieto spoločenské a technologické zmeny aktívne reagovať a systematicky rozvíjať u žiakov schopnosť rozpoznávať online riziká a efektívne na ne odpovedať. Osobitný dôraz pritom treba klásť na rozvoj kritického myslenia.

Kyberšikanovanie (cyberbullying) sa vymedzuje 3 základnými znakmi: úmyslom ublížiť, opakovaným charakterom správania a nerovnováhou moci medzi agresorom a obeťou. Pojem kyberagresia (cyber aggression) je širší. Označuje akékoľvek negatívne správanie sprostredkované informačnými a komunikačnými technológiami, ktorého cieľom je ublížiť, obťažovať alebo ponižovať inú osobu, a to aj bez opakovania či zjavnej mocenskej prevahy (Corcoran a kol., 2015; Gattulli a kol., 2022). Kyberagresia tak zastrešuje kyberšikanovanie, ale aj jednorazové alebo neúmyselné incidenty, ktoré môžu mať závažné dôsledky.

Výskumné zistenia (por. Holdoš a kol., 2022) aj skúsenosti z praxe ukazujú, že žiaci sa s týmito javmi stretávajú už v mladšom školskom veku, pričom často nemajú dostatok vedomostí, postojov ani zručností na ich rozpoznanie a adekvátne zvládnutie. Prevencia online ohrození sa preto javí ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Východiskom tvorby pracovného zošita zameraného na prevenciu kyberagresie od autoriek tohto článku bolo presvedčenie, že efektívna prevencia nemá byť postavená na zastrašovaní, zákazoch či moralizovaní, ale na systematickom rozvoji kompetencií detí a mladých ľudí. Kľúčovým prvkom je kritické myslenie – schopnosť analyzovať informácie, posudzovať ich dôveryhodnosť, zvažovať dôsledky vlastného správania a prijímať zodpovedné rozhodnutia. Pracovný zošit Daj Trollovi stopku: Sprievodca svetom online nástrah (Sender, Gužíková, 2025) predstavuje praktický edukačno-preventívny nástroj určený pre školské i mimoškolské prostredie.

Kritické myslenie je schopnosť identifikovať, analyzovať a hodnotiť informácie, rozlišovať medzi faktami a názormi, odhaľovať manipulatívne techniky a prijímať informované rozhodnutia. Facione (1990) ho charakterizuje ako účelový, sebaregulačný úsudok zahŕňajúci interpretáciu, analýzu, hodnotenie a vyvodzovanie záverov aj vysvetľovanie dôkazov, pojmov a metodologických kritérií, na ktorých je úsudok založený. Pre žiakov denne pracujúcich s online obsahom predstavuje táto kompetencia zásadný predpoklad bezpečného a zodpovedného fungovania v digitálnom priestore. Aj slovenské metodické materiály zdôrazňujú potrebu systematického posilňovania kritického myslenia, napr. cez metodiky zamerané na dezinformácie, hoaxy a propagandu či online kurzy pre pedagógov a žiakov.

Kritické myslenie úzko súvisí s mediálnou gramotnosťou, ktorá patrí medzi kľúčové ciele vzdelávania v digitálnej ére. Úlohy zamerané na overovanie informácií, identifikáciu manipulatívneho obsahu a diskusie o dôveryhodnosti zdrojov vedú žiakov k reflexii vlastného online správania a posilňujú ich schopnosť samostatne posudzovať digitálne situácie.