Bezpečnosť školského prostredia v digitálnej dobe

Transformácia chápania bezpečnosti školského prostredia v digitálnej dobe

Bezpečnosť školského prostredia predstavuje jednu zo základných a nevyhnutných podmienok v rámci efektívneho edukačného procesu. V súčasnosti dochádza k zásadnej zmene tohto chápania, ktoré úzko súvisí s rozvojom digitálnych technológií a transformáciou sociálneho prostredia žiakov. Kým v tradičnom kontexte bezpečnosť školy predstavovala fyzickú ochranu a disciplinárne opatrenia, v podmienkach digitálneho prostredia ju vnímame ako potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa aj psychologické a sociálne aspekty (Emmerová, 2019).

Bezpečné školské prostredie z hľadiska humanistickej pedagogiky vymedzujeme ako priestor, kde sa žiak cíti prijatý, rešpektovaný a podporovaný vo vlastnom osobnostnom rozvoji. Dôraz sa pritom prioritne kladie na vytváranie pozitívnej klímy, dôvery a medziľudských vzťahov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývin osobnosti (Zelina, 2010). V tomto kontexte bezpečnosť nepoukazuje iba na absenciu ohrozenia, ale zahŕňa v sebe prítomnosť podmienok umožňujúcich sebarealizáciu a autentické učenie. Na uvedené princípy nadväzuje Miron Zelina, ktorý vyzdvihuje význam humanizácie výchovy a orientáciu školy v rámci rozvoja osobností žiakov. Z hľadiska jeho koncepcie by tak škola mala vytvoriť také prostredie, ktoré je založené na dôvere, akceptácii a rešpekte, pričom učiteľ zohráva úlohu facilitátora (Zelina, 2011) a zároveň je prostredím základného predpokladu v rámci prevencie rizikového správania. Digitálna doba prináša nové riziká a výzvy, ktoré zasahujú do každodenného života žiakov. Online prostredie sa stalo prirodzenou súčasťou ich socializácie, no zároveň vytvorilo aj priestor pre vznik negatívnych javov, ako sú kyberšikana, závislosti od digitálnych technológií či tlak sociálnych sietí. Tieto fenomény ovplyvňujú nielen správanie žiakov, ale aj ich prežívanie bezpečia a kvalitu medziľudských vzťahov (Dulovics, 2020).

Z uvedeného vyplýva, že škola čelí novým úlohám a výzvam, ktoré presahujú tradičné chápanie existujúcich funkcií. V súčasnej digitálnej dobe už nestačí „iba“ reagovať na vzniknuté problémy, ale je nevyhnutná potreba systematického budovania bezpečného a podporného prostredia, ktoré je schopné reflektovať výzvy digitálnej doby. Práve humanistický prístup pre nás predstavuje východisko v rámci efektívneho riešenia súčasných rizík a zároveň aj posilnenia bezpečnosti školského prostredia (Zelina, 2010).

Prevencia online rizikového správania v školskom prostredí

V najužšom ponímaní chápeme prevenciu ako predchádzanie určitému problému, teda nevhodnému problémovému či rizikovému správaniu žiaka, pričom túto prevenciu v kontexte sociálno-patologických javov členíme na (Emmerová, 2023):

• primárnu – vzťahuje sa na najvšeobecnejšie podmienky predchádzani