Aplikovanie stratégií rozvoja sebaregulácie žiakov

Argumentácia tvorcov vzdelávacích politík v prospech kurikulárnej transformácie sa opierala v začiatkoch predovšetkým o ekonomické prínosy (tvorba inovačného prostredia, konkurencieschopnosť, adaptívna pracovná sila), neskôr sa do popredia dostal kultivačný aspekt a rozvoj kľúčových kompetencií pre učiaceho sa (Belz a Siegrist, 2001). Kľúčové kompetencie tvoria integrálnu súčasť štátnych a školských pedagogických dokumentov na základe európskej vzdelávacej politiky (Lisabonská stratégie 2000 – 2010). Spôsobilosť kritického myslenia (argumentácia, analýza, riešenie problémov, hodnotenie informácií, logický úsudok, rozhodovanie) sú v danom dokumente prítomné v každom opise zručností spojenými s konkrétnymi kompetenciami.

5 základných prvkov kritického myslenia

Klooster (2000) vyšpecifikoval kritické myslenie prostredníctvom charakterizovania piatich základných prvkov:

1. KRITICKÉ MYSLENIE JE NEZÁVISLÉ. V edukačnom procese, kde sa rozvíja kritické myslenie si každý žiak vytvára svoje vlastné hodnoty, názory a presvedčenia.
2. ZÍSKANIE INFORMÁCIÍ A PRÁCA S NIMI JE VÝCHODISKOM, A NIE CIEĽOM KRITICKÉHO MYSLENIA. Skôr než začnú žiaci prejavovať záujem o danú tému, musia získať prvotný prehľad o problematike. Aby žiak mohol mieriť k zložitým úvahám, potrebuje dostatočné množstvo hypotéz, nápadov, faktov a pojmov. Preto pokladáme za jednu z najdôležitejších úloh učiteľa, učiť žiakov porozumieť textu a vybrať z neho potrebné informácie.
3. KRITICKÉ MYSLENIE ZAČÍNA OTÁZKAMI A PROBLÉMAMI, KTORÉ TREBA VYRIEŠIŤ. Efektívne učenie sa, ktoré je zamerané na ziskanie nových poznatkov a vedomostí, sa charakterizuje snahou lúštiť problémy a odpovedať na otázky, ktoré vychádzajú z vlastného záujmu žiaka a jeho potrieb.
4. KRITICKÉ MYSLENIE POTREBUJE ROZUMNÉ ARGUMENTY. Kriticky mysliaci človek tvorí vlastné riešenie problémov, pádne dôvody a vlastné argumenty.
5. KRIICKÉ MYSLENIE JE MYSLENÍM V SPOLOČNOSTI. Myšlienky si overujeme a zdokonaľujeme tým, ako sa o ne delíme v spoločnosti. Učitelia preto musia v edukačnom procese používať mnoho výučbových stratégií, ktorými podnecujú diskusiu, dialóg, takisto prácu v skupinách atď.

Výsledky realizovaných výskumov kritického myslenia neustále poukazujú na jeho nedostatočnú podporu a rozvoj v rámci edukačného procesu. Dôsledkom nedostatočného rozvíjania kritického myslenia, resp. nevyužívania argumentačných stratégií na vyučovacích hodinách je fakt, že žiaci neovládajú argumentáciu, nemajú vlastný názor na celý rad dôležitých tém a situácií, rovnako nie sú dostatočne rozvíjané ich komunikačné zručností.

Rozvoj kritického myslenia a zavádzanie argumentačných stratégií do edukačného procesu pomáha žiakom posudzovať dôvody, analyzovať príčiny, obhajovať stanovisko, definovať pojmy a posúdiť hodnoty argumentov.

Význam kritického myslenia pri rozvoji argumentácie

Hoci vo viacerých vyspelých krajinách vstúpilo kritické myslenie do dokumentov štátnej vzdelávacej politiky, je pomerne komplikované zaoberať sa realizáciou kritického myslenia v školskej praxi. Za najvhodnejšiu cestu pre školský systém ako zahrnúť rozvoj kritického myslenia do sústavy cieľov výchovy a vzdelávania, považujeme transformovať takto koncipovaný cieľ do jednotlivých