Aktivity zdravého životného štýlu žiakov

Životný štýl je kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje naše zdravie. Učitelia zohrávajú významnú úlohu pri formovaní vzťahu detí k zdravému životnému štýlu už počas primárneho vzdelávania. Najznámejšia definícia zdravia je od Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization – Constitution of WHO, 1946): „Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia“ (Michalíková, 2022). Podľa Wiegerovej (2005) je zdravie jednota biologického, sociálneho a psychologického v človeku, vzájomná súvislosť organizmu a životného prostredia, tvorí základ chápania zdravia a choroby ako dynamických procesov. Liba (2016) chápe zdravie ako dynamický stav, proces a základný predpoklad optimálneho fungovania človeka v intenciách jeho vnímania ako biopsychickej a sociokultúrnej kvality.

Zdravie človeka je podmienené kladným a záporným pôsobením faktorov – determinantov zdravia. Podľa Machovej, Kubátovej a kol. (2009) ich delíme na:

• vnútorné faktory – sú dedičné a patria sem: genetická výbava, genetický základ, tvoria 20 % vplyvu na zdravie;
• vonkajšie faktory – majú vplyv na zdravie, členia sa do 3 skupín: (1) životný štýl (tvorí 50 %), (2) kvalita životného a pracovného prostredia (20 %), (3) zdravotnícke služby, ich úroveň a kvalita zdravotnej starostlivosti (10 %).

Hegyi a Ochaba (2013) radia medzi determinanty zdravia s percentuálnym podielom na stave populácie nasledujúce: úroveň zdravotníctva 15 – 20 %; genetické danosti populácie 10 – 15 %; prostredie 20 – 30 % a životný štýl obyvateľstva 50 – 60 %. V oboch prípadoch chápania determinantov zdravia je najdôležitejším faktorom vplývajúcim na naše zdravie životný štýl, ktorý so zdravím úzko súvisí a najviac ovplyvňuje zdravie.

Životný štýl podľa Machovej, Kubátovej a kol. (2009) zahŕňa formy dobrovoľného správania sa v daných životných situáciách, ktoré sú založené na individuálnom výbere rôznych možností. Životný štýl je charakterizovaný súhrou dobrovoľného správania (výberom) a životnou situáciou (možnosťami). Hartl, Hartlová (2000) chápu životný štýl ako individuálny súhrn postojov, hodnôt a zručností odrážajúcich sa v činnosti človeka. Zahŕňa sieť medziľudských vzťahov, výživu, telesný pohyb, organizáciu času, záujmy, záľuby. Podľa Čihovského, Hobzu, Dohnala (2007) je životný štýl komplexom písaných a nepísaných noriem a identifikačných vzorov, súhrnom životných podmienok, na ktoré ľudia berú ohľad vo vzájomných vzťahoch a v správaní. Je ovplyvnený životnou, rodinnou a profesnou dráhou každého jednotlivca, spoločenskými úlohami a tradíciami. Súvisí s konkrétnymi podmienkami života a premieta sa do sociálnych rolí, do správania človeka.

Životný štýl jedinca podmieňujú osobnostné faktory, aj faktory prostredia, v ktorom žije. Tvoria ich vzájomne prepojené biologické psychické, spirituálne, sociálne a environmentálne zložky. Z hľadiska ovplyvňovania a zmeny životného štýlu a správania sa Edelman (2005) vymedzuje 3 základné zložky životného štýlu: vedomosti, postoje ľudí a prax (Wall, 1995; Bašková a kol., 2009). Na základe uvedeného považujeme za 8 kľúčových faktorov ovplyvňujúce zdravý životný štýl: pitný režim, pohybovú aktivitu, výživu, spánok, stres, fajčenie a alkohol.

Výživa je príjem a využitie potravy v organizme; proces trávenia, transportu, vstrebávania, ukladania, metabolizmu a vylučovania. Racionálna výživa spolu s úpravou životného štýlu (pravidelný pohyb a kontrola telesnej hmotnosti) prispievajú k poklesu glykémie, telesnej hmotnosti, zlepšujú citlivosť tkanív na inzulín, prispievajú k úprave krvných tukov aj krvného tlaku. Preto sa odporúča celej populácii ako prevencia obe­zity, srdcovocievnych a iných ochorení (Ochaba, Patoprstá). Správna (racionálna, zdravá) výživa pozitívne ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života a vytvára podmienky na prevenciu ochorení, vysokú výkonnosť, reprodukciu zdravého potomstva a na dosiahnutie dlhého veku.

Pohybová aktivita je činnosť zvyšujúca požiadavky na funkčnosť organizmu a vyžadujúca energetický výdaj nad úroveň vydaja v pokoji. Predstavuje súhrn všetkých pohybov zameraných na dosahovanie cieľa a sprevádzaných zvýšeným energetickým výdajom pri participácii vnútorných a vonkajších determinantov. Pod jej vplyvom sa menia funkcie orgánov, organových sústav (pri opakovaní vzniká adaptácia), aktivizujú sa psychické procesy (pozornosť, vnímanie, myslenie, pamäť a pod.). Pohybové aktivity majú významný zdravotno-preventívny potenciál a ako súčasť životného štýlu sú nezastupiteľným determinantom zdravia a obohatením kvality života (Liba, 2016).

Problematika zdravia a zdravého životného štýlu v oblasti výchovy a vzdelávania

Výchova k zdraviu je vzdelávacia a výchovná činnosť zameraná na utváranie uvedomelého a zodpovedného správania a konania j