Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Ako implementovať formatívne hodnotenie do výučby prírodných vied, matematiky a informatiky

Dátum: Autor/i: doc. RNDr. Mária Ganajová, CSc. Rubrika: Hodnotenie

Vybrané ukážky stratégií a nástrojov pre formatívne hodnotenie vo výučbe prírodných vied (biológia, fyzika, chémia), matematiky a informatiky boli navrhnuté v rámci riešenia projektu KEGA č. 004UPJŠ-4/2020 Tvorba, implementácia a overovanie efektívnosti digitálnej knižnice s nástrojmi formatívneho hodnotenia pre prírodovedné predmety, matematiku a informatiku na základnej škole. V príspevku sa pomenujeme a charakterizujeme niekoľko kľúčových činností učiteľa: pripraviť formálne hodnotenie, klásť dobré otázky, ponechať čas na premyslenie, preniknúť do myslenia žiakov kladením viacerých otázok, koordinovať učenie žiakov v celej triede, získať čo najviac rozmanitých odpovedí, kategorizovať a interpretovať žiacke výkony v reálnom čase a zhromažďovať informácie o výkonoch žiakov a poskytovať im spätnú väzbu.

Pri každom vytváraní systému formatívneho hodnotenia musí mať učiteľ jasnú predstavu o cieľoch, ktoré majú žiaci splniť, ako aj o výučbových postupoch, ktoré plánuje použiť na zabezpečenie vyššej úspešnosti žiakov. Vytváranie vlastného systému formatívneho hodnotenia je veľmi náročný proces (Frey & Fisher, 2011).

Medzi základné princípy procesu implementácie formatívneho hodnotenia do výučby patrí (The Council of Chief State School Officers, 2014; Wiliam & Leahy, 2015; Black & Wiliam, 1998b):

  • Objasňovanie, zdieľanie a porozumenie cieľom učenia a kritériám k úspechu na strane učiteľov aj žiakov.
  • Použitie informácií o učebných výsledkoch a opisnej spätnej väzby od žiakov v priebehu učenia s cieľom určiť, kde sa žiaci nachádzajú.
  • Reakcia učiteľa, ktorá podporuje vzdelávanie tým, že pomáha žiakom odpovedať na otázky: Kam idem? Kde som teraz? Aké sú moje ďalšie kroky?
  • Rovesnícke hodnotenie a sebahodnotenie s cieľom posilniť učenie žiakov, jeho efektivitu a autonómiu (žiaci ako vlastníci svojho učenia a žiaci ako zdroje učenia pre seba navzájom).
  • Spolupráca v triede, aby boli žiaci a učitelia partnermi v učení.
  • Budovanie dôvery a tzv. kultúry úspechu, ktorá je založená na presvedčení, že každý žiak môže uspieť (Black & Wiliam, 1998a).

Posledná položka je reakciou na zistenie, že najdôležitejšou stránkou implementácie formatívneho hodnotenia do výučby nie sú metódy, stratégie, nástroje a techniky, ale samotná komunikácia založená na dôvere medzi učiteľom a žiakom (Harris & Brown, 2013; Gordon, 2015; Hattie & Clarke, 2018), najmä s rešpektom ku všetkým zúčastneným a prostredníctvom využívania popisného jazyka spätnej väzby.

Duckor a Holmbergová (2017) na základe pozorovania vyučovacích hodín a analýzy videozáznamov identifikovali sedem kľúčových činností učiteľa, ktoré sú dôležité pre efektívnu implementáciu formatívneho hodnotenia do triednej praxe. Tieto činnosti sú usporiadané do trojuholníkovej schémy formatívneho hodnotenia uvedenej na obrázku č. 11.

Obr. č. 11: Trojuholníková schéma formatívneho hodnotenia (Duckor & Holmberg, 2017).

 

Vrcholy trojuholníkovej schémy predstavujú tri základné komponenty procesu implementácie formatívneho hodnotenia do vyučovacieho procesu:

  • prípravu formatívneho hodnotenia (na základe stanovených cieľov a kritérií žiackych výkonov),
  • zisťovanie žiackych myšlienok a predstáv prostredníctvom kladenia otázok,
  • vytváranie záverov o odpovediach žiakov.

Každý z týchto základných komponentov možno rozčleniť na niekoľko kľúčových činností učiteľa, ktoré budeme podrobnejšie charakterizovať.

I. Pripraviť formatívne hodnotenie

Na základe skúseností z vyučovania a informácií z rôznych zdrojov vytvára učiteľ rôzne hodnotiace nástroje vychádzajúce zo vzdelávacích cieľov a štandardov. Stanovenie cieľov vo výučbe dáva procesu učenia sa žiakov jasnejšiu štruktúru – vedia, kam smerujú. Pre žiakov by mali byť ciele zrozumiteľné a mali by sa s nimi stotožniť. Bez dobre formulovaných cieľov nemožno žiakom poskytovať kvalitnú spätnú väzbu a pokiaľ po stanovení cieľov výučby nenasleduje poskytnutie spätnej väzby, stráca explicitné vyjadrenie cieľov výučby do značnej miery zmyslel (Chappuis & Chappuis, 2007/2008; Hattie & Timperley, 2007). Okrem cieľov sú dôležité aj kritéria žiackych výkonov. Tak, ako máme postup na skvelú bábovku, mali by mať aj žiaci stanovené kritéria napr. na skvelú laboratórnu prácu. Pokiaľ dokážeme podľa nich určiť, na akom poli sa pohybujeme, dokážeme tiež rozpoznať, čo je potrebné urobiť preto, aby tú „skvelosť“ žiaci dosiahli. Ak žiakovi určíte, že jedným z kritérií skvelého laboratórneho protokolu je to, aby obsahoval nákres experimentu/preparátu, ktorý je čitateľný a jednotlivé časti sú správne popísané, žiaci si dokážu lepšie predstaviť, čo a v akej kvalite má byť súčasťou zadanej práce (voľne podľa (Starý & Laufková, 2016)). „Vymedzujeme tak výkon žiaka k zadaným kritériám, nie k výkonu ostatných žiakov triedy. Kritéria hodnotenia možno považovať za „sprievodcu učenia“ (Heritage, 2010, s. 11). Naviac, ak sú ciele, obsah a hodnotiace postupy v súlade (koherentné), predstavujú významné pozitívne následky pre učenie ž

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk