Vyberáme z archívu Manažmentu školy v praxi - Plánovanie a realizácia profesijného rozvoja

Postavenie jazykovej školy v systéme výchovno-vzdelávacej sústavy

„Štátne“ jazykové školy sú v systéme výchovno-vzdelávacej sústavy zaradené ako záujmovo-vzdelávacie zariadenia poskytujúce študujúcim vzdelávanie v cudzích jazykoch, ktoré sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou. Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu v jazykovej škole.

Pozn. autorky: Jazyková škola v Poprade patrí medzi 12 jazykových škôl v Slovenskej republike, ktoré majú oprávnenie vykonávať štátnu jazykovú skúšku.

Poslucháči môžu štúdiom získať:

• primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním základného kurzu na úrovni jazykovej náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca;
• sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním stredného kurzu na úrovni jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca;
• postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním špecializovaného vzdelávacieho programu na úrovni B2, C1 – C2; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

Jazykové školy sú zaradené do siete škôl, rešpektujú platnú legislatívu, fungujú na základe štátneho vzdelávacieho programu a musia si plniť svoje povinnosti voči štátu podobne ako základné školy či stredné školy. Na získanie oprávnenia musia splniť zákonom stanovené podmienky, ktoré sú každé tri roky kontrolované štátnou inšpekciou. Jednou zo základných podmienok pre získanie oprávnenia je aj kvalifikovanosť vyučujúcich, a preto zabezpečenie kvalitného vzdelávania a profesijného rozvoja našich zamestnancov musí byť prioritou v rámci strategických cieľov. Na druhej strane cítia krivdu, že v mnohých prípadoch štát na nich zabúda a ostávajú na okraji záujmu štátu.

Pri plánovaní vzdelávania treba rešpektovať aj špecifiká jazykových škôl. Ide o:

• vekové zloženie poslucháčov – vyučujúci musia byť metodicky pripravení zvládnuť široké spektrum metód, a tieto adekvátne prispôsobiť žiakom od 12 rokov, študentom stredných škôl, vysokých škôl, dospelým, ale aj seniorom,
• zmena počtu poslucháčov v kurze počas školského roka, riziko rozpadu kurzu – k tomu, aby kurz fungoval počas celého roka, je dôležitý eminentný záujem nielen vedenia, ale aj vyučujúceho, ktorý chce, aby hodiny boli pútavé, efektívne a k tomu využíva vedomosti a zručnosti z absolvovaných aktivít,
• dobrovoľnosť – študenti, ktorí k nám prichádzajú, majú rôznu motiváciu a majú vysoké nároky na vyučujúceho, očakávajú pridanú hodnotu, ktorú im škola poskytne,
• financovanie – je zabezpečené z rozpočtu VÚC a školného, ktoré si platia študenti, čo opäť predpokladá záujem školy, aby mala čo najväčší počet žiakov, a tomu prispieva najmä šírenie dobrého mena zabezpečené kvalitnými vyučujúcimi,
• testovanie a hodnotenie je v porovnaní so ZŠ, resp. SŠ prísnejšie – na získanie osvedčenia, resp. štátneho vysvedčenia musí študent dosiahnuť minimálne hranicu 70 %. Vyučujúci musia byť profesionáli, ktorí vedia študentov pripraviť od najnižšej úrovne ovládania cudzieho jazyka A1 až po tú najvyššiu úroveň C1 – C2, čo si vyžaduje dokonalé ovládanie cudzieho jazyka, poznanie rozličných testovacích úloh a ovládanie stratégií na ich riešenie.

Profesionálny rozvoj učiteľov je celoživotný a je jedným z kľúčových faktorov pri zlepšovaní kvality a relevantnosti vzdelávania a učenia.

Plánovanie vzdelávania a profesijného rozvoja zamestnancov jazykovej školy

Vzdelávanie je nevyhnutnou súčasťou rozvoja zamestnancov školy a v rámci stratégie rozvoja školy predstavuje jednu z kľúčových priorít. Škola podporuje svojich zamestnancov v rozvoji, motivuje ich a snaží sa o rozširovanie vedomostí, zručností aj zdokonaľovaním systému plánovania interných, ale aj externých vzdelávacích aktivít a postupnému získavaniu kompetencií. Zamestnanci sa rozvíjajú aj postupným získavaním kompetencií, pričom začínajúci učitelia prechádzajú od menej náročných úloh a vyučovania v základných kurzoch cez vyučovanie v stredných, vyšších až prípravných kurzoch na štátnu skúšku.

Je dôležité mať stabilný tím učiteľov a úlohou manažmentu je zabezpečiť, aby to bol tím kvalifikovaných, vzdelaných a schopných odborníkov, ktorí budú vyhovovať súčasným ale aj budúcim potrebám školy.

Cieľom tohto procesu je rozvoj nielen schopností, zručností a získanie kompetencií, ale aj formovanie potenciálu zamestnancov, zmenu v ich myslení a postoji, získanie pocitu spolupatričnosti a lojality.

Proces vzdelávania môže mať rôzne formy – adaptačné, aktualizačné, inovačné, kvalifikačné, metodické kurzy, školenia a pod., rôznu intenzitu, časové trvanie a úroveň v závislosti od potrieb školy. K tomu, aby bol tento proces efektívny, je nevyhnutná systémovosť a plánovanie jednotlivých krokov, ktoré vedú k realizácii vzdelávacích aktivít.

Plánovanie vzdelávania v našej vzdelávacej inštitúcii pozostáva z: identifikácie vzdelávacích potrieb, plánov osobného rozvoja zamestnancov, prípravy plánu profesijného rozvoja školy, prípravy aktualizačného vzdelávania, realizácie vzdelávacích aktivít.

Identifikácia vzdelávacích potrieb

Pri plánovaní vzdelávania je dôležité stanoviť vzdelávacie potreby školy a zamestnancov. V našom prípade identifikácia vzdelávacích potrieb vychádzala z viacerých analýz, ktorých cieľom bolo identifikovať:

• potreby školy – typy, vedomosti a zručnosti, ktoré by mohli byť v budúcnosti potrebné, napr. v súvislosti s mapovaním situácie na trhu, so záujmom ľudí o nové, špecifické jazykové kurzy, obohatením a zmenou ponuky školy,
• úlohy – ktoré škola musí a v budúcnosti bude musieť realizovať, či už v súvislosti so zavedením novej legislatívy, využívaním informačných technológií, vypracovaním nových vzdelávacích programov, realizáciou štátnych skúšok a pod.
• potreby zamestnancov – a zohľadniť ich požiadavky na ich ďalší profesijný rast.

Každý zamestnanec spĺňa určité požadované kvalifikačné požiadavky nevyhnutné pre výkon svojej funkcie, disponuje špecifickými zručnosťami, schopnosťami a v priebehu svojho pracovného života získava pracovné skúsenosti.

Kvôli efektívnej identifikácii potrieb bolo nutné, aby sa vyučujúci oboznámili s profesijnými štandardmi pre učiteľa jazykovej školy a aby boli schopní zhodnotiť svoj kompetenčný profil a odhaliť oblasti, ktoré poskytujú priestor pre zlepšenie.

Na zber dát pre identifikáciu vzdelávacích potrieb sme následne použili dotazník (vzor na direktor.sk v časti VZORY), ktorý pozostával zo štyroch častí:

• Prvá časť dotazníka sa zamerala na oblasť kompetencií učiteľa JŠ, kde vyučujúci zhodnotili, do akej miery napĺňajú profesijné štandardy v jednotlivých oblastiach, uvedomili si svoje silné stránky a príležitosti, ktoré im tieto stránky ponúkajú, možnosti ďalšieho vzdelávania, ale aj slabé stránky a risk, ktorému budú vystavení v prípade ich prehliadania.
• Druhá časť sa zameriava na blízky, resp. plánovaný posun v rámci kariérového stupňa.
• Tretia časť dotazníka súvisí s koncepčnými zámermi školy a možnosťou participácie zamestnancov na plnení strategických cieľov.
• Posledná časť dotazníka je zameraná na ciele vzdelávania a osobné priority zamestnancov.

Osobný plán profesijného rozvoja

Hlavnou myšlienkou pri vytváraní osobných plánov profesijného rozvoja bola snaha, aby sme našich zamestnancov motivovali k ďalšiemu vzdelávaniu a uvedomeniu si, že mať potrebnú kvalifikáciu či skúsenosti nestačí.

Je nevyhnutné, aby si osvojené vedomosti, zručnosti a schopnosti zdokonaľovali, rozvíjali a prispôsobili meniacim sa podmienkam v školstve, v spoločnosti, ale aj samotným študentom, ktorých nároky sa neustále zvyšujú.

Plánovanie osobného rozvoja pozostáva z viacerých krokov, napr. zhodnotenie súčasného stavu a potreby rozvoja, stanovenie si cieľov a priorít v rámci vzdelávania, naplánovanie krokov čo, ako, kedy a aké formy vzdelávania zvoliť až po samotnú realizáciu. Vedenie školy sa snaží vytvárať optimálne podmienky tak, aby škola dosiahla vytýčené ciele prostredníctvom dosiahnutia osobných cieľov zamestnancov. Je pre nás dôležité, aby jednotliví zamestnanci boli pripravení vzdelávať sa a prevzali zodpovednosť za svoj profesijný rast.

Dotazník na identifikáciu vzdelávacích potrieb, ktorý zamestnanci vyplnili, slúžil ako dobrý základ pre sformulovanie cieľov, priorít a oblastí vzdelávania zamestnancov a súčasne pre manažment školy bol dôležitým zdrojom informácií pre ďalšie personálne riadenie a plánovanie vzdelávania. Vzdelávanie je efektívnejšie, ak zamestnanci poznajú ciele, ktoré chcú dosiahnuť.

Štúdium profesijných štandardov a kompetenčného profilu zamestnancom pomohlo kriticky prehodnotiť vlastné možnosti, schopnosti, uvedomiť si svoje nedostatky, ale aj benefity, ktoré dokážu priniesť pre školu.

Každý môže ovplyvniť svoj profesijný rozvoj, využiť ho, zhodnotiť, aké príležitosti sa mu ponúkajú, minimalizovať risk, resp. negatívne hrozby, ktoré prichádzajú z okolia.

Konečný plán osobného profesijného rozvoja zamestnanca bol výsledkom rozhovoru vedenia školy so zamestnancom, v ktorom sme sa snažili zosúladiť ciele školy vychádzajúce zo stratégie rozvoja s osobnými preferenciami jednotlivcov.

Dôležitou podmienkou bolo, aby ciele boli prijateľné pre zamestnanca, ako aj pre školu, aby boli merateľné, dosiahnuteľné a aby zamestnanci videli pokrok vo vzdelávaní a škola benefit, ktorý získa po absolvovaní takéhoto vzdelávania.

Plán profesijného rozvoja

Vypracovanie plánu profesijného rozvoja plynule nadväzuje na identifikáciu potrieb a zhotovenie plánu osobného rozvoja.

Legislatívnym východiskom plánu profesijného rozvoja PZ jazykovej školy je:

• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, podľa ktorého je udržiavanie a rozvíjanie svojich profesijných kompetencií povinnosťou PZ, ale zároveň tento zákon uvádza profesijný rozvoj aj ako jedno z jeho práv.
• Zákonník práce, ktorý ukladá všeobecnú povinnosť zamestnávateľa starať sa o kvalifikáciu svojich zamestnancov alebo o jej zvyšovanie.

Teoretickým východiskom pri tvorbe plánu môžu byť: profesijné štandardy pre učiteľov jazykovej školy, koncepcia rozvoja školy, štátny a školský vzdelávací program pre jazykové školy, skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky, dotazník pre identifikáciu vzdelávacích potrieb a osobného plánu profesijného rozvoja interných PZ, rozhovor riaditeľky školy s internými PZ k ich osobnému plánu profesijného rozvoja, výročná správa o výchovno-vzdelávacej činnosti v jazykovej škole, hodnotenie PZ v školskom roku, prehľad absolvovaného kontinuálneho vzdelávania. Pri tvorbe plánu možno vychádzať z cieľov a potrieb školy, z požiadaviek učiteľov, ale aj študentov. Možno sa inšpirovať a využiť skúsenosti pri motivovaní učiteľov a zabezpečovaní kvalitného vzdelávania pomocou európskych projektov.

Pri zostavovaní plánu dôležitú úlohu zohrávajú pedagógovia, ktorí sú oboznámení s profesijnými štandardmi a kompetenciami, ktoré majú ovládať. Na základe toho si vytvárajú svoj osobný plán, ktorý treba zosúladiť pri osobných pohovoroch s predstavami, víziami vedenia školy, ale aj možnosťami a záujmom jednotlivých vyučujúcich. Zmena je možná len vtedy, keď sú učitelia motivovaní, a zapájajú sa do zmien, to si vyžaduje, aby manažment vytvoril priaznivú klímu podporujúcu vzdelávanie a nadchol ich pre túto myšlienku. Veľkou pomocou pre jazykové školy je európska podpora vzdelávania a učitelia, ktorí sa zúčastňujú metodických kurzov v zahraničí, resp. absolvujú hospitácie v iných krajinách si prinášajú nové metódy, prístupy a nadšenie.

Okrem cieľov plán vymedzuje aj jednotlivé druhy vzdelávania, hodnotenie efektívnosti, zodpovednosť za profesijný rozvoj a financovanie.

Úloha riaditeľa vo vzťahu k tvorbe profesijného rozvoja PZ má niekoľko rozmerov: zodpovednosť, finančné zabezpečenie, mapovanie vzdelávacích potrieb a hodnotenie týchto potrieb vo vzťahu k škole, kontrola plnenia plánu, analýza plánu vo vzťahu k potrebám školy, zamestnancov, zhodnotenie efektívnosti absolvovaných vzdelávacích aktivít vo vzťahu k výkonu pracovnej činnosti.

Realizácia vzdelávania

Po vypracovaní plánu profesijného rozvoja sme sa rozhodli využiť formu aktualizačného vzdelávania na to, aby sme vyhoveli požiadavkám zamestnancov a nadviazali tak na predchádzajúce interné tréningy zamerané na informačné technológie a súčasne sa prispôsobili vzniknutej situácii v školstve, ktorá vyžadovala, aby učitelia ovládali lepšie prácu s novými technológiami a boli kompetentní a pripravenejší na vyučovanie v online priestore. Realizácia vzdelávania predpokladala vytvorenie kvalitného Programu aktualizačného vzdelávania, ktorý spracovala zástupkyňa riaditeľky školy v spolupráci s lektorom a riaditeľkou školy. Rozhodli sme sa, že využijeme doterajšie skúsenosti v oblasti vzdelávania, kompetencie, ktoré získali niektorí vyučujúci absolvovaním štruktúrovaných kurzov v zahraničí a realizácia celého procesu bude zabezpečená vo vlastnej réžii. Aktualizačné vzdelávanie slúžilo ako prostriedok profesijného rozvoja zamestnancov školy, ktorého cieľom bolo udržiavanie, resp. obnovovanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovnej činnosti, získanie nových vedomostí a zručností v konkrétnej oblasti pracovnej činnosti.

Témy aktualizačného vzdelávania vyplývajú z plánu profesijného rozvoja a zohľadnili konkrétne potreby školy a pedagógov v kontexte aktuálnej situácie a potrebou zabezpečiť kvalitnú formu dištančného vzdelávania, ako aj online vyučovania.

Program aktualizačného vzdelávania sa realizoval v dvoch moduloch:

• Modul 1: Základné digitálne zručnosti a ich využitie vo vyučovaní cudzieho jazyka,
• Modul 2: Základy práce so súborom aplikácií G ­Suite for Education.

Hlavným cieľom bolo zvýšiť informačnú gramotnosť učiteľa cudzieho jazyka a rozvíjať kľúčové kompetencie v oblasti IKT a v jazykovej oblasti, prehĺbiť schopnosti vytvárať priaznivé prostredie na implementáciu inovačných pedagogických metód s využitím digitálnych technológií.

Okrem metodicko-didaktickej oblasti bolo našim zá­merom zlepšiť organizáciu online vyučovania a naučiť učiteľov aktívne využívať a pracovať s aplikáciami učebňa Google, Google Meet a G Disk integrovanými v G Suite for Education, ako ich aj prakticky implementovať do vyučovacieho procesu v JŠ.

Vzdelávanie sme vyhodnotili hodnotiacimi rozhovormi so zamestnancami, ktoré ukázali, že takéto vzdelávanie bolo veľmi efektívne nielen po obsahovej stránke, ale tým, že lektorom bol náš vyučujúci, nebolo toto vzdelávanie všeobecné, ale konkrétne zamerané na jazykové vzdelávanie, a najmä starší učitelia prekonali bariéru strachu. Prax ukázala, že všetci zamestnanci, aj tí, ktorí odmietali pracovať s technológiami, to zvládli a v budúcnosti budú využívať tento systém na organizáciu práce s triedou, kontaktovanie sa so študentmi, zasielanie úloh, materiálov a testovanie.

Záver

Význam vzdelávania a podpora profesionálneho rozvoja je nepochybne kľúčovou oblasťou personalistiky. Kvalifikovaní a motivovaní pracovníci sú určite kľúčom k úspechu každej inštitúcie a predstavujú cenný kapitál. Každá škola je špecifická. Je nutné popremýšľať, ako čo najlepšie, vzhľadom k potrebám školy a učiteľov, systém profesijného rozvoja zamestnancov nastaviť. Ciele a vízie školy sa menia s meniacou sa situáciou v spoločnosti, vo svete, menia sa aj požiadavky našich študentov a objavujú sa nové prístupy k učeniu, ovplyvnené aj modernými technológiami. Z toho dôvodu je nevyhnutné plán profesijného rozvoja revidovať, meniť, resp. prispôsobiť novým podmienkam. Proces plánovania a realizácie vzdelávania treba spracovať systémovo a koncepčne, vzdelávacie aktivity by mali byť organizované a plánované nie náhodným spôsobom, ale mali by odrážať reálnu potrebu a požiadavky zamestnancov. Vzdelávacie aktivity sa môžu realizovať nielen zabezpečením externých dodávateľov, ale predovšetkým interným spôsobom, kde tieto aktivity sú realizované vlastnými lektormi, ktorí získali potrebné kompetencie absolvovaním vzdelávacích kurzov v zahraničí.

1. ARMSTRONG, M. 2007. Řízení lidských zdrojů. Praha: Grada Publishing, a.s. ISBN 978-80-247-1407-3.
2. KASÁČOVÁ, B. – KOSOVÁ, B. – PAVLOV, I. – PUPALA, B. – VALICA, M. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: MPC, 164 s. ISBN 80-89055-69-9.
3. PAVLOV, I. – FRIDRICHOVÁ, P. – KRYSTOŇ, M. – PORUBSKÝ, Š. – TOMENGOVÁ, A. 2018. Kariérny systém profesijného rozvoja a model podpory profesijného učenia v škole. Banská Bystrica: Belianum. ISBN 978-80-557-1512-4.
4. VALENT, M,.2019. Plán profesijného rozvoja podľa novej legislatívy. MPC Bratislava ISBN:978-80-565-1445-0.
5. VETRÁKOVÁ, M. a kol. 2006. Ľudské zdroje v organizácii. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2006. 232 s. ISBN 80-8083-193-9.
6. MŠVVaŠ SR. 2017. Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Bratislava: MŠVVaŠ SR.
7. Zákon č.138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

VZOR dotazníka na identifikáciu vzdelávacích potrieb pedagogického zamestnanca

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/manazment-skoly-v-praxi/planovanie-a-realizacia-profesijneho-rozvoja.m-1517.html