Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Výber z časopisu ročník 2013 - 2016

Kategória: Aktuality

Odomykáme výber článkov z nášho odborného časopisu Manažment školy v praxi, ročník 2013 až 2016, priamo na stránke časopisu, v jeho elektronickej verzii. Ponúkame návod, ako pripraviť komisionálnu skúšku z hlavného odborného predmetu. Poskytneme informácie o trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých. Venujeme sa téme prestíže učiteľského povolania a chybám, ktoré môžu byť dôležitým diagnostickým nástrojom pre učiteĺa. 

Manažment školy v praxi č. 9/2013 - Komisionálna skúška z hlavného odborného predmetu (D. Hanuliaková)

Špecifikom škôl so vzdelávacím programom umeleckého zamerania, okrem iného, je, že žiak sa klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky z hlavného odborného predmetu na konci prvého a druhého polroka. Uvedená povinnosť platí aj pre stredné umelecké školy a proces realizácie tejto skúšky popíšeme práve pre tento typ školy, konkrétne pre študijné odbory propagačné výtvarníctvo a fotografický dizajn. 

Viac v rubrike Časopis na www.direktor.sk

Manažment školy v praxi č. 7/2014 - Trestnoprávna zodpovednosť mladistvých 1. (V. Lichá Valicová)

Príklad:

Šikanovania sa dopúšťal napr. mladistvý, ktorý nútil iného chovanca tancovať, pričom pri odmietaní ho bil, kopal a nútil ho ležať. Ďalší mladistvý pri plnení úloh asistencie pri zdravotníckom zákroku napadol päsťami privolanú policajnú hliadku, čím spôsobil obom policajtom poranenia s dobou liečenia 8 dní.

Na rozdiel od štrnásťročných detí, ktoré sú už trestne zodpovedné, za priestupok u nás môžu pykať osoby až po dovŕšení 15 rokov, z čoho vyplýva, že trestná zodpovednosť fyzickej osoby je v Trestnom zákone stanovená vekovou hranicou 14 rokov, kým v Priestupkovom zákone je stanovená vekovou hranicou 15 rokov, čím sa vytvára zákonná medzera, ktorá spôsobuje beztrestnosť páchateľa skutku, ktorý orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia ako priestupok.

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.

Viac v rubrike Časopis na www.direktor.sk

Manažment školy v praxi č. 3/2014 - Súčasný slovenský učiteľ (H. Hrubišková)

Relatívne nízka prestíž učiteľského povolania nevytvára práve ideálnu východiskovú pozíciu pre budovanie si autority u žiakov a podporu vážnosti školy. Tento handicap možno prekonávať okrem iného zvyšovaním individuálnej prestíže učiteľov, ktorá je daná kvalitou ich profesionálnych kompetencií, ale aj osobnými vlastnosťami. Výpovede žiakov nenaznačujú pochybnosti o odbornej pripravenosti pedagógov a o ich úsilí niečo svojich zverencov naučiť. Vlastnosti, ktoré žiaci u svojich učiteľov najčastejšie uvádzajú, upozorňujú na to, že učiteľ je žiakmi skôr vnímaný ako komplexná osobnosť, ktorá nie je len odborníkom v určitej disciplíne, ale predovšetkým je človekom určitých kvalít.

V prvom rade by si mali riadiaci pracovníci uvedomiť, že v máloktorej profesii zohrávajú práve osobnostné vlastnosti tak významnú úlohu ako v učiteľskej a pri riešení personálnych otázok je treba túto skutočnosť zohľadňovať.

Na význam „ľudských“ vlastností učiteľa upozorňujú napr. výpovede žiakov, z ktorých je zrejmé, že práve tieto charakteristiky si najviac všímajú. Varovným signálom je, že žiaci svojim učiteľom skôr nedôverujú, nepredpokladajú u nich ochotu pomôcť im s osobnými problémami, nie sú pre nich vzorom v správaní či v názoroch. Na druhej strane je zrejmé, že aj keď žiaci majú k svojim učiteľom výhrady, väčšina k nim má skôr pozitívny vzťah. Ďalej uvedené výsledky naznačujú známy fakt, že učiteľ – muž prináša zo sebou do školy iné kvality, ktoré žiaci oceňujú a môže nimi obohatiť ich školskú edukáciu. Aj keď väčšina spomínaných výskumov nebola uskutočnená na reprezentatívnej vzorke populácie slovenských žiakov, prezentované údaje zväčša korešpondujú s výsledkami ďalších autorov, čo ich platnosť podporuje.

Viac v rubrike Časopis na www.direktor.sk

Manažment školy v praxi č. 1/2015 - Pohľad na možnosti kvalitného riadenia škôl (T. Soroková)

V Estónsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Litve, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku a vo Fínsku musia mať riaditelia škôl nielen skúsenosti s povolaním učiteľa, ale v čase uchádzania sa o pozíciu riaditeľa školy aj ukončené doplnkové vzdelanie. V Slovinsku je okrem týchto podmienok potrebné preukázať aj činnosť ako kvalifikovaný poradca alebo mentor. Na Malte v ďalších ostrovných štátoch musia kandidáti disponovať okrem skúseností s učiteľským povolaním aj skúsenosťami v oblasti správy a riadenia a okrem toho absolvovať aj doplnkové ekonomické vzdelanie. Na Cypre a vo Veľkej Británii – v Anglicku a v Škótsku, sú riaditeľské miesta obsadzované zväčša učiteľmi, ktorí majú potrebné skúsenosti s vyučovaním, ako aj so správou a vedením tímu, zároveň majú absolvovanú ekonomickú, právnu a psychologickú edukáciu v oblasti vedenia školy.

Viac v rubrike Časopis  na www.direktor.sk

Manažment školy v praxi č. 7-8/2016 - Chyba jako důležitý diagnostický nástroj (M. Švamberk Šauerová)

Neustále zdůrazňujeme nutnost kvalitní reflexe a sebereflexe jak na straně žáků, tak na straně učitele. Diagnostika typu chyby podává učiteli velmi důležitou informaci o příčinách vzniku chyby. Za chybou nemusí stát vždy nedostatečná příprava žáka.

Může to být:

  • chybně didakticky zvolený příklad,
  • špatné pochopení žákem,
  • předchozí neznalost,
  • sociální situace,
  • zdravotní stav žáka, včetně poruch aktivity (hyperaktivita, hypoaktivita), specifických poruch učení či poruch pozornosti.

Při zdůrazňování nutnosti práce s chybou nemáme v kontextu tohoto textu na mysli důraz na zachycení konkrétní opakující se chyby v konkrétní žákovské skupině, která by pro učitele měla být cennou informací o tom, že v procesu výuky někde vznikla didaktická chyba a následně by měla být učitelem odstraněna. Podstatná je diagnostika charakteru individuálních chyb dítěte, jež pro nás mohou být velmi cenným vodítkem při diagnostice výukových obtíží, neúspěšnosti dítěte, obtíží v sociálních vztazích, nespokojenosti dítěte, při podezření na možné poruchy učení či aktivity. Mohou nám být varovným signálem (podrobněji Šauerová, 1996), který by měl učitele upozornit na nestandardní situaci, na konkrétní obtíž u konkrétního dítěte.

 Viac v rubrike Časopis na www.direktor.sk


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov