Vedenie personálnej agendy riaditeľa školy a školského zariadenia

Redakčný výber článkov - Manažment školy v praxi

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktoré v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov (ďalej len „právnická osoba“), je zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

Riaditeľ školy vykonáva svoju funkciu na základe vymenovania zriaďovateľom školy. Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. vyplýva, že pracovnú zmluvu s riaditeľom školy uzatvára a ostatné podmienky podľa Zákonníka práce s ním dohaduje zriaďovateľ školy.

Okrem uzatvorenia pracovnej zmluvy sa však v súvislosti s pracovným pomerom zo strany zamestnávateľa vyžaduje množstvo úkonov a povinností. Kto realizuje tieto činnosti vo vzťahu k riaditeľovi?

Podľa § 6 ods. 8 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. obec v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, vedie personálnu agendu riaditeľov. Rovnakú kompetenciu dáva uvedený zákon aj samosprávnym krajom vo vzťahu k riaditeľom škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja [§ 9 ods. 8 písm. f)] a regionálnemu úradu školskej správy voči riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom [§ 11 ods. 2 písm. h)].

Čo sa týka cirkevných škôl a školských zariadení a súkromných škôl a školských zariadení, zákon č. 596/2003 Z. z. túto otázku neupravuje a platia ustanovenia všeobecného predpisu, t. j. Zákonníka práce. Podľa § 7 ods. 3 Zákonníka práce, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Pokiaľ ide o ďalšie úkony školy ako zamestnávateľa voči riaditeľovi školy, platia príslušné ustanovenia Zákonníka práce o konaní za zamestnávateľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. V súkromných a cirkevných školách teda personálnu agendu riaditeľa môže viesť aj samotný riaditeľ, t. j. môže viesť svoju personálnu agendu.

Vyššie sme sa zaoberali vedením personálnej agendy, ale nevymedzili sme tento pojem. Zákon č. 596/2003 Z. z. tento pojem používa, ale bližšie ho nešpecifikuje. To znamená, že ide o pojem bežne v praxi zaužívaný, ktorý nepotrebuje definíciu. Z uvedeného okrem iného vyplýva aj to, že obsah vedenia personálnej agendy si môže každý vykladať rôznym spôsobom. Vo všeobecnosti personálna agenda zahŕňa komplexnú správu ľudských zdrojov od náboru až po ukončenie pracovného pomeru. Personálna agenda zahŕňa všetky administratívne a riadiace úkony spojené so zamestnancami určitej inštitúcie.

Do personálnej agendy možno zaradiť napríklad:

• vedenie personálnych záznamov (uchovávanie a správa všetkých dôležitých dokumentov, ako sú pracovné zmluvy, dodatky, oznámenia o výške a zložení funkčného platu a pod.),
• evidencia pracovného času (sledovanie prítomnosti a neprítomnosti zamestnancov, riadenie dovoleniek a iných foriem neprítomnosti),
• zabezpečenie súladu s legislatívou (dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, postupy pri disciplinárnych opatreniach),
• hodnotenie zamestnancov.

Vo vzťahu k riaditeľom škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja a regionálneho úradu školskej správy je dôležité ustanovenie § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval.

Toto ustanovenie nemá platnosť v prípade súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení, pretože na tieto sa uvedený zákon nevzťahuje. Toto ustanovenie sa však týka len právnych úkonov. Právny úkon je v legislatíve definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právnym úkonom je napríklad uzatvorenie pracovnej zmluvy, zmena pracovnej zmluvy alebo výpoveď. Ak si teda porovnáme striktne definovaný právny úkon a vedenie personálnej agendy, ktoré nie je v legislatíve definované a zahŕňa rôzne činnosti, je zrejmé, že personálna agenda zahŕňa právne úkony, ale aj iné činnosti, ktoré právnym úkonom nie sú.

V praxi je niekedy veľmi náročné zistiť, či ide o právny úkon alebo nie. Napríklad nariadenie dovolenky zamestnávateľom je právny úkon, pretože Zákonník práce s týmto prejavom vôle zamestnávateľa spája povinnosť zamestnanca čerpať dovolenku, ak bol vykonaný v súlade so zákonom. V prípade riaditeľov škôl spadajúcich do režimu zákona č. 552/2003 Z. z. sa neuplatňuje § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje, ktoré osoby môžu konať za zamestnávateľa. V týchto prípadoch má zákon č. 552/2003 Z. z. osobitnú právnu úpravu, ktorá má prednosť pred Zákonníkom práce, a to, že právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, vykonáva orgán, ktorý ho vymenoval.

Preberanie funkcie riaditeľa

Do vedenia personálnej agendy riaditeľa možno zaradiť aj úlohy zriaďovateľa spojené s preberaním funkcie riaditeľa, t. j. odovzdávanie agendy riaditeľa, ktorému končí funkčné obdobie, na nového riaditeľa. Je vhodné, aby proces preberania a odovzdávania agendy v záujme jeho objektívnosti zastrešil zriaďovateľ. K odovzdávaniu a prevzatiu funkcie riaditeľa školy musí dôjsť ku dňu skončenia funkcie riaditeľa (vzdania sa funkcie, uplynutia funkčného obdobia, odvolania z funkcie a pod.), aby nový riaditeľ mal k dispozícii všetku dokumentáciu potrebnú pre výkon funkcie riaditeľa od prvého dňa, keď začne vykonávať funkciu.

Pri procese odovzdávania a preberania funkcie riaditeľa by mali byť prítomní:

• doterajší riaditeľ školy,
• novovymenovaný riaditeľ školy,
• zástupca zriaďovateľa školy.

Tohto procesu sa môžu zúčastniť aj iní zamestnanci školy alebo zriaďovateľa (napr. zástupca riaditeľa školy, ekonómka školy a pod.), ak je to potrebné.

Z odovzdávania a preberania funkcie riaditeľa školy sa vyhotovuje „Odovzdávajúci a preberajúci protokol“. Účelom protokolárneho postupu pri odovzdávaní a preberaní funkcie je zabezpečenie, aby novovymenovaný riaditeľ mal k dispozícii potrebnú dokumentáciu a získanie komplexného pohľadu na odovzdávajúcu funkciu riaditeľa školy pre nastupujúceho riaditeľa školy, aj s ohľadom na aktuálne úlohy.

Protokolárne by sa mala odovzdať minimálne:

1. spisová agenda a dokumentácia, ktorá sa nachádza v kancelárii riaditeľa školy,
2. dokumentácia nevybavených vecí,
3. pečiatky a ich zoznam,
4. kľúče od kancelárie riaditeľa školy, ako aj ďalšie kľúče od všetkých priestorov, ktorými disponoval a ich zoznam,
5. prístupové heslá.

Protokol podpisuje odovzdávajúci riaditeľ školy, preberajúci riaditeľ školy a zástupca zriaďovateľa školy.

Určovanie platu

Dôležitou úlohou zriaďovateľa v rámci personálnej agendy zamestnávateľa je určovanie platu a súvisiace úlohy. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. V prípade súkromných a cirkevných škôl, ak nepostupujú pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z., to znamená, že dohodnú s riaditeľom platové záležitosti v pracovnej zmluve.

Plat sa môže v priebehu funkčného obdobia riaditeľa meniť z rôznych dôvodov (zníženie alebo zvýšenie osobného príplatku, riadiaceho príplatku, zvýšenie platových taríf právnym predpisom). Do platu zahŕňame aj odmeny, ktoré môže zamestnávateľ priznať pri rôznych príležitostiach. O všetkých týchto náležitostiach rozhoduje zriaďovateľ.

Zaujímavou je otázka informačnej prístupnosti platu riaditeľa školy. Najmä v prípade obcí sa v praxi stáva, že napríklad poslanci, ale aj občania chcú vedieť výšku platu riaditeľa školy v zriaďovateľskej pôsobnosti tejto obce. V súlade s § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Sprístupňujú sa osobné údaje v rozsahu mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na riaditeľov škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja, regio­nálneho úradu školskej správy a ústredného orgánu štátnej správy. Ten, kto má záujem o tieto informácie, môže o ne žiadať cestou infozákona.

Osobný spis riaditeľa

Zriaďovateľ, ktorý vedie personálnu agendu riaditeľa školy, by mal mať k dispozícii celý jeho osobný spis. Bez uvedeného nie je možné reálne vedenie personálnej agendy. To, či bude kópia osobného spisu vedená aj u zamestnávateľa, teda na škole, je už na zriaďovateľovi, či to umožní alebo nie. Minimálne by však škola ako zamestnávateľ mala mať k dispozícii aktuálne oznámenie o výške a zložení funkčného platu a o evidencii pracovného času kvôli vyplácaniu platu a kvôli plneniu povinností voči Sociálnej poisťovni.

Pracovný čas riaditeľa

Ako je to s evidenciou dochádzky u riaditeľa školy? Má ju viesť zriaďovateľ v rámci personálnej agendy, alebo je to záležitosťou školy?

V tejto otázke je v praxi veľa nezrovnalostí a rôzni zriaďovatelia postupujú rôzne. Túto problematiku zákon explicitne neupravuje. Čo sa týka evidencie príchodov a odchodov z pracoviska, nie je nutné, aby táto bola u zriaďovateľa a nie je to ani veľmi praktické. Samozrejme, zriaďovateľ má právo tieto skutočnosti kontrolovať. Pokiaľ ide o čerpanie dovoleniek a služobné cesty, tak v praxi sa v tejto oblasti často postupuje nesprávne a v rozpore so zákonom. Častou praxou je, že dovolenky alebo pracovné cesty schvaľuje riaditeľovi školy jeho zástupca. Okrem toho, že tento postup úplne popiera logiku, t. j. že podriadený schvaľuje dovolenku alebo pracovnú cestu nadriadenému, je tento postup aj v rozpore s § 4 zákona č. 552/2003 Z. z. Najčastejšie dôvody, prečo sa takto v praxi postupuje, sú neznalosť problematiky oboma zúčastnenými stranami, t. j. riaditeľom aj zriaďovateľom, a zbavovanie sa povinností zriaďovateľom. V prípade škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja a regionálneho úradu školskej správy pracovné cesty a dovolenky riaditeľovi schvaľuje zriaďovateľ. Ak ide o súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia, záleží to od postoja zriaďovateľa, ako bude postupovať v týchto záležitostiach.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.

Pracovný poriadok školy alebo školského zariadenia sa vzťahuje aj na riaditeľa, aj keď je štatutárnym orgánom školy. To znamená, že pre riaditeľa platia ustanovenia pracovného poriadku, ktoré upravujú vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom mimo pracoviska. Vykonávanie týchto činností mimo pracoviska by však riaditeľovi mal povoliť zriaďovateľ.

Hodnotenie riaditeľa

Zákon č. 138/2019 Z. z. upravuje v § 70 hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca. Predmetom hodnotenia pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sú výsledky, náročnosť a kvalita výkonu pracovnej činnosti, osvojenie si a využívanie profesijných kompetencií. Riaditeľa hodnotí zriaďovateľ jedenkrát ročne, najneskôr do konca školského roka. Ak riaditeľ nesúhlasí s hodnotením zriaďovateľa, požiada o hodnotenie organizáciu zriadenú ministerstvom školstva. Podľa § 70 ods. 10 zákona č. 138/2019 Z. z. zamestnávateľ rozpracuje zásady hodnotenia pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v pracovnom poriadku. Súčasťou zásad hodnotenia sú kritériá na hodnotenie výsledkov a kvality výkonu pracovnej činnosti vyplývajúce zo školského vzdelávacieho programu, výchovného programu a individuálnych charakteristík školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka, akým spôsobom má, resp. môže postupovať zriaďovateľ pri hodnotení riaditeľa. V praxi sa vyskytujú dva varianty, akými postupujú zriaďovatelia.

Prvou možnosťou je, že zriaďovateľ vypracuje vlastné kritériá pre hodnotenie riaditeľov škôl a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zriaďovatelia odvodzujú kompetenciu na vydanie takéhoto predpisu z § 70 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z., z § 4 zákona č. 552/2003 Z. z., ako aj z príslušných ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z., ktoré upravujú kompetenciu zriaďovateľa viesť personálnu agendu riaditeľa. Ustanovenie § 70 ods. 10 zákona č. 138/2019 Z. z. však vyslovene ukladá zamestnávateľovi povinnosť rozpracovať zásady hodnotenia v pracovnom poriadku. Zároveň však § 70 ods. 5 uvedeného zákona explicitne dáva zriaďovateľovi kompetenciu hodnotiť riaditeľa školy. V tomto prípade zákon nepoužíva výraz zamestnávateľ, a teda nejde o konanie zriaďovateľa za zamestnávateľa, ale o výlučnú kompetenciu zriaďovateľa. Rovnako aj zákon č. 596/2003 Z. z. zakotvuje vo svojich ustanoveniach pre obec, samosprávny kraj a regionálny úrad školskej správy kompetenciu hodnotiť riaditeľa školy, ktorej je zriaďovateľom. Ak ide o zriaďovateľa, ktorý má vo svojej pôsobnosti viac škôl či školských zariadení, je nemysliteľné, aby u každého riaditeľa postupoval pri hodnotení podľa pracovného poriadku konkrétnej školy či školského zariadenia. Na druhej strane, v prípade zriaďovateľa, ktorý má vo svojej pôsobnosti jednu či dve školy, je neefektívne (ale nie vylúčené) vypracovať predpis na hodnotenie riadite­ľa a pravdepodobne je jednoduchšie postupovať pri hodnotení podľa kritérií rozpracovaných v pracovnom poriadku školy.

Zdroj: Manažment školy v praxi – Vydanie 4/2025 | direktor.sk