Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Témy 3. čísla časopisu Manažment školy v praxi - 2017

Kategória: Aktuality

V 3. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme poruchám detí a ich zvládaniu v pedagogickej praxi, ako aj motivácii žiaka. V oblasti financovania sme sa pozreli na finančné výkazníctvo škôl. Rozhovor nám poskytla Mgr. Renáta Brédová, riaditeľka ZŠ Park Angelinum v Košiciach. Nechýba ani téma individuálneho vzdelávania, dôlezité termíny pre manažment, niečo z histórie školstva a pokračujeme aj v rubrike Prvá pomoc. 

Michal Božík: Videohry a teória flow v pozornosti manažmentu škôl

Ak nevieme deťom odpovedať na otázku, prečo sa niečo učíme, tak sa nemôžeme čudovať, že sa učiť odmietajú, že nevidia v učení zmysel. Nezmyselná aktivita zabíja motiváciu. Deti potrebujú mať kontrolu nad situáciou. Ak učitelia iba mechanicky preberú učivo, neberúc do úvahy porozumenie učivu, ľahko sa stane, že dieťa stratí tento pocit kontroly a osvojí si pocit, že musí robiť len to, čo mu iní rozkážu, bez vysvetlenia zmyslu a potrebnosti daných vedomostí.

Ak konáme z pozície sily, vnútorná prirodzená motivácia je prehlušená blikajúcou kontrolkou, ktorá dieťaťu hovorí, že niekto šliape po jeho osobnej slobode. Tým nevoláme po zrušení pravidiel. Aj videohry majú jasne definované pravidlá. Rozdiel je však v tom, ako sú komunikované, ako vzniká dohoda na pravidlách. Videohra so zle definovanými, nejasnými, nespravodlivými pravidlami hráča odradí, a ten si vyberie inú. Aj školské pravidlá, ktoré nie sú diskutované a vnútorne prijaté žiakmi, budú pôsobiť deštruktívne.

Miriam Niklová: Poradenská činnosť v intenciách sociálno-výchovného pôsobenia školského sociálneho pedagóga

Pre sociálneho pedagóga v rámci poradenstva zameraného na žiaka je nevyhnutné, aby sociálny pedagóg spolupracoval aj s jeho rodinou. Práca s rodinami žiakov si vyžaduje dôkladné poznanie jej fungovania a vnútornej konštelácie. Sú prípady, kedy rodina akúkoľvek pomoc a spoluprácu odmieta, čo spôsobuje určité obštrukcie poradenského procesu, jeho zdĺhavosť a náročnosť.

Rodinnú terapiu možno chápať ako samostatnú formu psychoterapeutickej pomoci zameranú na proces navodenia prospešných zmien v narušenom, patologicky zmenenom či dysfunkčnom rodinnom systéme prostredníctvom terapeutického vzťahu medzi pomáhajúcim a členmi rodiny a prostredníctvom terapeutických intervencií, špecifiká ktorých závisia od konkrétneho smeru rodinnej terapie. 

Veľmi vhodné sú tzv. podporné skupiny pre rodičov, ktoré majú motivačný charakter. Rodičia žiakov si môžu vymeniť skúsenosti, možnosti riešenia problémov, postupy, ktoré sa im osvedčili pri práci s deťmi a pod. Vzájomná spolupráca rodiny, školy, ale aj ďalších inštitúcií v intenciách poskytovania poradenstva je efektívnym predpokladom jeho úspechu.

 

 

Tatiana Soroková: Poruchy správania detí a ich zvládanie v pedagogickej praxi 

Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom, často sa považujú za problémové, zlé, lenivé, hlúpe, nevychované. Deti z hľadiska vývinu nervovej sústavy a tohto syndrómu jednotlivé situácie nedokážu primerane zvládnuť, riešia ich tak ako nebýva pre ich okolie prijateľné.

Ide predovšetkým o tieto formy príznakov:

  • Únik – dieťa sa snaží pred svojimi problémami uniknúť. Častý býva únik do chorôb (ráno pred cestou do školy ich bolí hlava, brucho, zneužívajú možnosť dlho sedieť na WC, alebo neustále niečo hľadať, podvedome bojkotujú cestu do školy). Tento unik nemusí byť vždy vedomý. Vedomý únik je, ak dieťa uteká zo školy alebo z domova. Menej nápadný býva únik do „vnútorného sveta“ dieťaťa, kedy dieťa uteká do svojho vysneného sveta, do snov a predstáv o tom, že je úspešné.
  • Regresia – tento spôsob správania predstavuje ontogeneticky krok späť. Dieťa sa začne správať ako vekovo omnoho mladšie, akoby sa vracalo do doby, kedy ešte nároky na jeho osobnosť zvládalo.
  • Popieranie neúspechov alebo ich zľahčovanie – dieťa akoby si neúspech neuvedomovalo, „nevidí“, že sa mu niečo nepodarilo, nepovažuje to za nezdar. Zľahčovanie neúspechov býva už vedomé, keď si dieťa uvedomuje prehru, ale berie ju na „ľahkú váhu“, nič si z nej navonok nerobí, neberie ju vážne, prípadne sa snaží zľahčovať úspechy ostatných detí napr. tým, že to, čo ostatné deti dokázali „nič nebolo“.
  • Upútanie pozornosti – neúspešné dieťa sa snaží aspoň nejakým spôsobom uspieť, upútava pozornosť predvádzaním sa, provokovaním ostatných detí, rodičov a učiteľov.

Aby sme sa vyhli práve spomenutým reakciám detí, ktoré nevedia riešiť svoju situáciu, musíme žiakom podať pomocnú ruku a naučiť ich pracovať tak, aby úlohy zvládli. Dôležitý je individuálny prístup a schopnosť snažiť sa o dobré vzťahy, aby dieťa pocítilo oporu.

Rozhovor - Renáta Brédová: Využiť naplno potenciál žiakov je veľmi užitočné

Podpora učiteľského tímu tvorí neoddeliteľnú súčasť práce manažmentu škôl. Čo by malo byť pre dnešného učiteľa dôležité? Kedy odchádzate z hospitačnej hodiny spokojná?

Na každom učiteľovi si vážim snahu o hlbšie poznanie dieťaťa a hľadanie vyhovujúcej formy rozvoja jeho osobnosti. Individuálny prístup k žiakovi nechápem len na úrovni prispôsobenia obsahu vzdelávania, ale za rovnako dôležité považujem vytváranie vhodných podmienok pre jeho efektívne učenie sa. Učíme sa neustále. Ak chápeme zmysluplnosť nových vedomostí a zručností pre náš ďalší život, získavame tú najefektívnejšiu vnútornú motiváciu pre náš mozog, aby ich usilovne spracoval. Okolo nás je množstvo informácii v rôznej podobe. Učiteľ už nie je jediným zdrojom „múdrosti“ a považujem za veľmi užitočné, ak na svojej hodine naplno využíva potenciál žiakov. Možnosť vlastnej skúsenosti a radosť z objavovania je pre nich tým najlepším hnacím motorom pri učení. Oceňujem dynamický priebeh hodiny s aktívnym zapojením žiakov, ktoré výrazne prevažuje nad individuálnou prehliadkou odbornosti učiteľa.


Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov