Škola a rodina - čítanie počas mimoriadných opatrení

Spolupráca školy s rodinou je nevyhnutným predpokladom efektívneho vyučovania. Zvlášť zásadné sa toto tvrdenie ukazuje v dnešnej dobe, kedy súčasťou mimoriadnych preventívnych opatrení je aj prerušenie vyučovania v školách a školských zariadeniach. Tlak na rodičov v súvislosti so zadávaním domácich úloh by nemal prekročiť zdravú mieru. Úloha rodičov spočíva predovšetkým v motivácii dieťaťa zaradiť do svojho režimu aj vzdelávanie, a to podľa podľa inštrukcií učiteľa, teda ich hlavnou úlohou je povzbudzovať deti k učeniu. 

Učiteľ, rodič, riaditeľ školy a ich vplyv na správanie problémového žiaka

Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak popíšeme iba správanie problémového žiaka a nepozrieme sa na tieto problémy v kontexte vplyvu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želateľnej zmene a najmä, ak v triednom kolektíve opomenieme preventívnu prácu, sanácia prostredia nemusí byť úspešná. Individuálne rozhodovanie je ovplyvňované vedomosťami, hierarchiou hodnôt, postojmi a motívmi. Je dôležité usudzovať o dôsledkoch konania v čo najväčšom rozsahu a s ohľadom na všetky dotknuté skupiny.

Pri riešení akéhokoľvek problému v školskom prostredí je dôležité položiť si otázky: Ako daná situácia ovplyvňuje správanie a konanie zainteresovaných osôb? Čo je príčinou nežiaduceho správania žiaka a ďalších osôb v jeho bezprostrednom kontakte?Aký je želateľný stav a ako ho môžeme dosiahnuť?

Príklad: Modelová situácia – neželané prejavy žiaka - Na vyučovacej hodine sedí žiak v poslednej lavici. Nedáva pozor a rozptyľuje pozornosť spolužiakov tým, že píše na papier vulgarizmy a posiela ho po spolužiakoch do predných lavíc. Situácia sa napriek poznámkam v jeho žiackej knižke opakuje takmer na každej vyučovacej hodine.

Viac tu: Učiteľ, rodič, riaditeľ školy a ich vplyv na správanie problémového žiaka

Vplyv konfliktu v rodine na správanie žiaka v škole

Dieťa a konflikt lojality - Keď rodičia prvýkrát počujú slovo rozchod, zostanú veľmi prekvapení. Snažia sa tomu neprikladať význam. Odmietajú skutočnosť, že práve ich rodina nemá budúcnosť. Veď predsa hádky sú v každej rodine, napriek tomu sa na problémy nedokážu pozerať racionálne. Telesne tento moment odborníci porovnávajú s fyzickou bolesťou. Jelenová, Ocisková a Praško (2015) vo svojej štúdii popisujú pocity, akoby nám z vnútra malo roztrhať hrudník, silné zovieranie žalúdka, hlboké vzdychanie, ochabovanie svalstva, pocit prázdnoty a pod. My tomu hovoríme, že nás bolí srdce, a to doslova. Žiaľ, takmer vo všetkých vysoko sporových rodinných konfliktoch sa rodičia zaoberajú výlučne sebou a orientujú sa na partnera v konflikte. Kým predtým sa všetko „točilo“ okolo detí, v konflikte už rodičia vôbec nezohľadňujú potreby svojich detí. Nesnažia sa ich od konfliktu ochrániť, ale často deti do konfliktu zapájajú. Nútia ich zaujať pozíciu voči jednému z rodičov. Pre deti sú už samotné hádky, ktorým veľakrát nerozumejú, veľkým utrpením. Prežívajú tzv. konflikt lojality. Stoja pred rozhodnutím vybrať si jedného z rodičov, napriek tomu, že ich milujú oboch. Odvahou vybrať si, eliminujú strach zo straty toho rodiča, ktorý ich núti k výberu.

Pre deti celé toto obdobie je veľmi traumatizujúce. Prežívajú strach zo straty, smútok, pocit ohrozenia, hnev, ale aj hanbu pred kamarátmi, či pocit menejcennosti. Neraz obviňujú samých seba za rozpad rodiny. Deti vravia, že v tomto období mali pocit, akoby o ich problémoch vedel celý svet.

Viac tu: Vplyv konfliktu v rodine na správanie žiaka

 Komunikácia školy s rodičmi žiakov

Významnú úlohu v komunikácii s rodičom zohrávajú aj poznámky, oznamy a žiacka knižka. Ich správne a rozvážne požívanie je mimoriadne dôležité. Práve v tejto oblasti sa totiž kultúra vplyvom rozvoja obchodnej a klientskej komunikácie rapídne zmenila. Čo si nie vždy školy uvedomujú.

Písomné oznamy v žiackej knižke by mali mať skôr informačný charakter, nemali by byť príliš diskutabilné. Nie je nič horšie, ako keď slúži žiacka knižka ako „chat“ medzi učiteľom a rodičom. Štvoriadkové, či desaťriadkové poznámky si už skôr vyžadujú telefonát s rodičom, prípadne ústny pohovor. Hoci sa môže zdať, že učiteľ nemá čas na konzultáciu každej „hlúposti“ s rodičom, práve takéto typy poznámok sú už kultúrne prekonané. Dokonca môžu slúžiť ako vtipné virálne obrázky na sociálnych sieťach poškodzujúce nielen meno školy a učiteľa, ale aj učiteľskej profesie ako takej. Škola môže ukázať svoj prístup u rodičov a detí aj tým, že napriek pochybeniam detí rozlišuje, čo by malo v žiackej knižke „svietiť“ a čo nie. Napísať v septembri žiakovi poznámku o tom ako chytal dievčence za zadok, má síce aktuálny charakter, ale netreba zabúdať, že ju tam bude mať až do konca roka. Možno je to žiak, ktorý si dá povedať a za svoj čin sa hanbí. Samozrejme, nevravíme teraz o tom, aby žiak poznámku nedostal, skôr o tom, či ju má vidieť každý, kto si vezme jeho žiacku knižku. Tá s ním občas totiž putuje k lekárovi, má ju v ruke každý jeho vyučujúci. Mať na očiach neustále svoje zlyhanie, nestimuluje k zmene.

Viac tu: Komunikácia školy s rodičmi žiakov