Šikanovanie a rovesnícke násilie v triedach

Pripravujeme v Didaktike 6/2022

V príspevku sa venujeme téme násilia a šikanovania v triedach s dôrazom na prevenciu. Pozrieme sa na manažment rizík v rámci prevencie, poukážeme na dôležitosť pravidelných filtrov psychickej pohody detí a žiakov. Upozorníme na nevyhnutnosť účinnej spätnej väzby v rámci sociálnej klímy. Poskytneme informácie k vytvoreniu prehľadnej mapy pomoci obetiam nevhodného správania a zdôrazníme potrebu vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov v tejto téme.

Na šikanovanie nie je recept, aký poznáme z kuchárskych kníh. Počas stretávania sa s riaditeľmi, pedagógmi a odbornými pracovníkmi zo všetkých regiónov Slovenska na multidisciplinárnom vzdelávaní sme spolu hľadali „liek“ na šikanovanie a rovesnícke násilie. Nenašli sme ho v podobe, ktorá sa dá kopírovať z jednej školy na druhú, napriek tomu sme sa posunuli o čosi ďalej. Z témy hasenia následkov šikanovania sme sa oveľa viac rozprávali o podmienkach, ktoré šikanovanie spúšťajú alebo podporujú.

Šikanovanie patrí medzi jeden z najvypuklejších problémov detí školského veku, a tým sa stáva aj problémom škôl. Hoci je téma pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aktuálna, záujem o problematiku sa veľakrát zastaví len pri samotnom incidente, ktorý sa škola s účastníkmi snaží vyriešiť. A vyriešiť v tomto kontexte neznamená celkom odstrániť príčiny a podmienky, za ktorých k šikanovaniu dochádza, ale zastaviť „len“ to, aby agresor obeť šikanoval.

Školy často tlačí čas, strach z medializácie, nerovný boj s agresívnymi rodičmi a neochota spolupracujúcich inštitúcií vnímať v obci či meste tento problém komplexne.

Práve tento spôsob uvažovania o šikanovaní stavia školy, pedagógov a preventistov do role „hasičov“, miesto do role „tvorcov protipožiarnych opatrení“.

Pozitívne je, že veľa škôl vníma potrebu prevencie vzniku šikany. Niektoré školy vsádzajú na preventívne aktivity prostredníctvom preventistov z poradní alebo iných inštitúcií, niektoré školy sa snažia podchytiť šikanovanie svojpomocne. Ak by sme sa však na prevenciu šikanovania pozreli trochu odbornejšie, mnohé z týchto aktivít spadajú do funkcie informačnej osvety a skôr deti informujú (niekedy až strašia), než tvoria postoje, ktoré sú pri prevencii šikanovania úplne kľúčové.

Nastavenie legislatívy v prevencii šikanovania

Fenoménom, o ktorom sa pri prevencii šikanovania veľmi málo rozpráva, je všeobecné nastavenie legislatívy a pomoci v situácii, keď je už problém rozsiahly. Situáciu poznáme zo školských tried, keď príde učiteľ s tým, že nejaký žiak má manipulatívne sklony, ale ešte nič vážne neurobil. Ku psychológovi ho máme problém dostať, pretože nie je na základe čoho. S rodičmi sa o tom ťažko hovorí, pretože zatiaľ nikomu nič vážne neurobil. A hoci vieme, že správanie žiaka je časovanou bombou, nemáme žiadne nástroje túto situáciu riešiť. Vo väčšine prípadov po mesiaci, roku „čakania“ a neriešenia situácie sa žiak prejaví a začne sa podieľať na šikanovaní. Vtedy je škola je postavená pred situáciu riešiť problém, rodičia obete tlačia na to, aby to bolo hneď, rodičia agresora bránia svoje dieťa, na školu vzniká aj tlak s ohlasovacou povinnosťou voči úradom, prípadne polícii.

Zrazu máme pred sebou šikanujúceho žiaka, ktorého treba korigovať, účinne sankcionovať, nezriedka presunúť do inej triedy, školy. A tiež obeť, ktorú treba okamžite chrániť, ale s ňou aj dlhodobo pracovať, aby sa obeťou nestala opäť.

Ako treba v škole postupovať, aby bolo možné s potenciálnou obeťou aj agresorom pracovať oveľa skôr?

Komplexný prístup riešenia

Riešením je komplexný prístup vo viacerých oblastiach a situáciách, ktoré so šikanovaním súvisia. Ak ich napíšeme vedľa seba, môžu vyzerať príliš obsiahlo a navodiť pocit administratívnej záťaže. Prax je však taká, že sa dokážu pekne dopĺňať a realizovať paralelne.

Pozrime sa na nasledovné oblasti:

• manažment rizík v rámci prevencie šikanovania,
• pravidelné filtre psychickej pohody detí,
• účinná spätná väzba v rámci sociálnej klímy,
• prehľadná mapa pomoci,
• vyškolený personál a ďalšie.

Manažment rizík je prístup, o ktorom sa zatiaľ veľmi nehovorí. Tento preventívny prístup je založený na identifikácií situácií, ktoré by mali automaticky spúšťať nejaké konkrétne opatrenia s cieľom podchytiť problém dieťaťa tu a teraz. Takýmito situáciami môže byť u detí: strata rodiča, súrodenca, zmena kolektívu, diagnóza ovplyvňujúca bežné fungovanie, rozvod rodičov, umiestnenie v zariadení, ale aj spáchanie trestného činu, náhla zmena správania a pod.

Príklad:

Do školy prišla v novembri nová žiačka Natália. Zaradená bude do triedy 7.C. V rámci manažmentu rizík má škola ustálené, že VŽDY, keď príde nový žiak do školy, sa spustí proces ADAPTÁCIE. V prípade Natálie to vyzeralo tak, že v prvý deň v novej škole po úvodnom krátkom predstavení v triede dostala prideleného jedného žiaka a jednu žiačku, ktorí Natáliu previedli počas vyučovania po celej škole, ukázali jej všetky miestnosti a učebne, jedáleň, šatne, zoznámili ju s učiteľmi, ktorí ju budú učiť a odbornými zamestnancami. Tiež jej vysvetlili bežné pravidlá školy, fungovanie z pohľadu žiaka. Výhodou zapojenia žiakov do procesu adaptácie je ukotvenie Natálie do žiackeho pohľadu a stlmenie prirodzenej generačnej bariéry, ktorá nastáva, ak to robí dospelá osoba. Po vyučovaní bola pozvaná Natália „na čaj“ k triednej učiteľke, ktorá spravila jednoduchý filter, základnú anamnézu a zistila nastavenie dieťaťa. Tento priestor slúži, samozrejme, aj na definovanie vzájomných očakávaní a vysvetlení ďalšieho postupu. S príchodom Natálie bola pred vyučovaním zvolaná krátka pracovná porada učiteľov, ktorí učia v triede so základnými informáciami a výzvou, aby v triede počas najbližšieho obdobia zaraďovali čo najviac skupinových aktivít a pomohli tak využiť skupinovú dynamiku triedy na zaradenie Natálie do kolektívu. Hlavným cieľom triedneho učiteľa bolo počas nasledujúcich dní a týždňov zistiť, v čom je žiačka dobrá a na akej téme sa u nej bude dať stavať.

Z praxe aj teórie však vieme, že deti, ktoré nezvládnu úspešne adaptáciu, sa stávajú buď terčom šikanovania, alebo sa snažia pozornosť vynútiť agresívnym spôsobom.

Zároveň si treba uvedomiť, že každý nový „prvok“ v kolektíve spúšťa prebudovávanie vzťahov a pozícií v skupine, ktorého prirodzenou súčasťou sú menšie či väčšie konflikty, až pokiaľ sa proces neukončí. Práve na tlmenie a elimináciu celého kontextu slúži schopnosť účelne využívať manažment rizík.

Ďalšou efektívnou oblasťou v rámci prevencie šikanovania sú pravidelné filtre psychickej pohody detí. Nejde o nič iné, len o vytvorenie si času a priestoru na prirodzené sledovanie nastavenia detí počas bežného dňa a venovanie základnej pozornosti deťom, ktoré sú v nejakom emočnom rozpoložení.

Príklad:

Škola si v rámci disponibilných hodín vytvorila priestor na ranné kruhy, kde sa žiaci každý deň 20 minút pred vyučovaním stretnú so svojim triednym učiteľom a vedú „small talk“ o predošlom dni a nastavení na začínajúci. Učiteľ tak filtruje nastavenie detí a dokáže vnímať potrebu intervencie, prípadne vznik nejakej konfliktnej situácie v relatívne krátkom čase, keďže sa jedná o dennú aktivitu.

Vzhľadom na to, že nie každá škola má možnosť realizácie ranných kruhov, môžeme sa pozrieť aj na alternatívu s odborným zamestnancom.

Príklad:

Každé ráno školský psychológ, sociálny pedagóg alebo výchovný poradca, ktorý je inak oslobodený od dozorov, prejde pred vyučovaním a počas prvej prestávky jednotlivé triedy, neformálne žiakov pozdraví, žiakov sa opýta, ako sa majú, na čo sa tešia. V prípade emočného rozpoloženia niektorých žiakov alebo agresívneho správania so žiakmi vedie krátky neformálny rozhovor s cieľom zistiť viac o situácii. Tým, že je aktivita pravidelná, deti ju vnímajú ako súčasť „kultúry školy“ a častokrát samé prichádzajú po ranné privítanie za týmto zamestnancom.

Ani v tomto prípade nehovoríme priamo o šikanovaní, avšak prítomnosť dospelej osoby na začiatku vyučovania je zároveň technickou prekážkou pri šikanovaní a tiež má šancu spozorovať dozvuky prípadných ranných nezhôd zo šatne či počas cesty do školy. Zároveň tieto ranné rozhovory tlmia frustrácie z rodinného prostredia, kedy rodičia dávajú svojim deťom minimálnu dávku pozornosti. V školách, kde nie sú odborní zamestnanci, môžu túto funkciu realizovať aj učitelia počas dozoru, čím im nevzniká nová povinnosť, len ju vykonávajú iným spôsobom.

Efektívnym spôsobom monitoringu šikanovania je pravidelná aj nepravidelná spätná väzba. Tá môže byť realizovaná raz, prípadne dvakrát ročne prostredníctvom elektronického krátkeho dotazníka alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Základom monitoringu je zistenie subjektívneho pocitu bezpečia detí, znalosť možnosti pomoci v prípadoch, keby ju dieťa potrebovalo, identifikácia prirodzených autorít z radov žiakov a zamestnancov, ale aj odhaľovanie skrytých, či otvorených tendencií násilia, či obťažovania zo strany pedagógov. Okrem pravidelnej spätnej väzby je dôležitá spätná väzba aj po vážnejšom incidente s cieľom zistiť rozsah.

Ak sme už deti motivovali, aby sa s problémom zdôverili, škola by mala pre ne vytvoriť poradenskú infraštruktúru. Tá spočíva v kontaktoch a „cestičkách“, ktoré deťom ponúka škola, ak majú nejaký problém. Zo skúseností z slovenských škôl možno povedať, že škola zväčša automaticky ponúka žiakom rôzne linky, pedagógovia inštruujú deti, aby prišli za triednym učiteľom, a tým považujú svoju úlohu sa splnenú. Tu sa ale ukazuje, že je potrebné urobiť niečo viac.

Treba deti naučiť vyhľadať pomoc, priblížiť funkcie a limity jednotlivých druhov pomoci a uviesť dostatočný počet rôznych kanálov, cez ktoré sa deti môžu dostať k pomoci.

Príklad:

Nie každé dieťa sa chce zdôveriť svojmu triednemu učiteľovi. Preto v škole možno vytvoriť mechanizmus, ktorý otvorí deťom možnosti kontaktovať aj iné osoby so svojim problémom. Medzi deťmi možno zistiť prostredníctvom dotazníka osoby z radov dospelých a žiakov, ktorým spolužiaci najviac dôverujú a vnímajú ich ako emočné kotvy v škole. Následne na to možno požiadať niektoré z týchto osôb, či by mohli byť označené v rámci školy ako tí, „za ktorými sa dá kedykoľvek prísť“. Potom možno v škole vytvoriť preventívny kútik, kde sú okrem preventívnych informácií uvedené viaceré miesta, kde môžu deti dostať pomoc. Napr. odborní zamestnanci, výchovný poradca a ľudia, za ktorými sa dá kedykoľvek prísť spolu s miestom a kontaktom, kde ich žiak nájde. Využiť možno telefonické a četovacie linky pomoci (IPčko, Linka detskej istoty a pod.). Pri preventívnom kútiku môže byť umiestnená aj schránka dôvery, ktorá slúži na podnety. Najväčšou pridanou hodnotou preventívneho kútika je to, že dieťa dostane komplexné kontakty a možnosť si vybrať svoju diskrétnu cestu, ktorou vyhľadá pomoc.

Práve diskrétnosť a možnosť výberu sú dôležité prvky, pri ktorých sa dieťa rozhoduje, či pomoc vyhľadá alebo nie.

Ruka v ruke s mapou pomoci deťom, ktoré majú nejaký problém a prevenciou šikanovania, ide aj vzdelávanie zamestnancov. Rozsah informácií o šikanovaní, ktoré by mal učiteľ poznať, nemusí byť veľký. Učiteľ by byť vzdelávaný skôr „užívateľsky“ ako „príliš odborne“. Najdôležitejšie je, aby poznal svoje úlohy v celom procese – teda to, že by mal vedieť identifikovať signály, participovať na tvorbe priateľského prostredia, aby si uvedomoval svoje povinnosti, ak šikanovanie odhalí – ohlasovacia povinnosť, ochrana obete, zamedzenie agresorovi v konaní a tiež, aby vedel, kam dieťa posunúť v rámci pomoci. Mnohé školy zahlcujú učiteľov špecifickými obsiahlymi informáciami o šikanovaní, ktoré môžu pôsobiť ako podstatné a dôležité, ale pri reálnom prípade ich učiteľ ani nevie zužitkovať.

Príklad:

Ide o situácie, kedy učiteľ prevezme rolu vyšetrovateľa, terapeuta, aj sudcu a s vidinou pomoci dieťa poškodí neodborným zásahom napríklad tak, že konfrontuje obeť sa agresorom, donúti ich uzavrieť mier a pod.

Primerané vzdelávanie zamestnancov v školstve je dôležitým prvkom v prevencii šikanovania, pretože ich „scitlivuje“ na problematiku násilia medzi deťmi a zároveň ich nabáda, aby sa nepodieľali na tvorbe nepriateľského prostredia rôznymi posmeškami, polarizovaním, ironizovaním, autoritatívnym prístupom a nezdravému súťaženiu detí, ktoré ich rozdeľuje na slabých a silných.

Jemné modelovanie priateľského prostredia v škole, spolu s uvedenými spôsobmi môžu byť dobrým základom pre prevenciu šikanovania. Spolu s cielenými aktivitami môžu vytvoriť účinný komplexný prístup, v ktorom sa síce nedá zaručiť, že šikana nevznikne, ale dá sa výrazne eliminovať. Navyše budovanie podmienok pre včasné zachytenie signálov zároveň vytvára odolnosť detských skupín v škole vyrovnať sa s niektorými prejavmi šikanovania úplne prirodzene. Pre agresorov je podpora siete pomoci, spätná väzba a funkčný manažment rizík výraznou prekážkou pri šikanovaní.

Odborný časopis Didaktika (tlačená verzia) - Didaktika (online) - 6. číslo v príprave