Tento katalóg je systematicky usporiadaný podľa druhov programov a prioritných tém, pričom reflektuje aktuálne potreby pedagogických a odborných zamestnancov. Zameriava sa na kľúčové témy MŠVVaM SR, ktoré súvisia s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, Plánom obnovy a odolnosti SR a Programovým vyhlásením vlády SR. Prioritami sú kurikulárne zmeny v základnom vzdelávaní, inkluzívne vzdelávanie, implementácia systému podporných opatrení v školách, duševné zdravie a digitálna transformácia vzdelávania. Prihlasovanie je sprístupnené od 25. júna 2025. Registrácia a vytvorenie profilu sú vysvetlené v návode dostupnom na webstránke NIVaM.

Zdroj: https://edu.nivam.sk/sk/katalog-25-26

Vyberáme z archívu Didaktiky 

Inovácia plánu profesijného rozvoja školy alebo školského zariadenia

Mgr. Elena Skalská

Smerovanie škôl a školských zariadení sa v súčasnej situácii mení. Mení sa i koncept detstva a druhy zručností, ktoré dnešné deti potrebujú. Nastáva generačná výmena a zapracovanie strednej a mladej generácie pedagógov do praxe. Je dôležité vykonať analýzu kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov a položiť si otázku: „Ako uchopiť zistené nedostatky?“ Návodom môže byť, že prehodnotíme priority, definujeme víziu, imidž, zmeníme koncepciu rozvoja školy alebo školského zariadenia a vykonáme zásahy do školského vzdelávacieho programu a výchovného programu pre získanie a udržanie si detí, žiakov, študentov, zverencov a pod.

Plán profesijného rozvoja

V texte ponúkame výber názorov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na potrebu zmien v plánoch profesijného rozvoja jednotlivých škôl alebo školských zariadení.

(1) V súčasnosti máme vypracovaný Plán profesijného rozvoja, ktorý platí od októbra 2019. Má motto: „Nezabúdaj neustále rásť a horieť (byť svetlom)“. V ňom je spracované teoretické východisko, ktoré vychádza z toho, že každá škola je zložitý organizmus a učiace sa spoločenstvo, pretože život nestojí, nečaká. To, čo stačilo včera, nebude stačiť a nestačí zajtra. To kladie zvýšené nároky na školu ako celok, ale hlavne na jej zamestnancov. V druhej časti tohto dokumentu je zachytený aktuálny stav, potreby rozvoja a plány na nasledujúce obdobie. Z tohto plánu vychádzajú ročné plány vzdelávania na príslušné školské roky. Plány zohľadňujú aj potreby jednotlivých učiteľov, no nie je jednoduché každého pedagóga motivovať (hlavne človeka, ktorý končí kariéru).

Profesionálny rozvoj učiteľov je celoživotný a je jedným z kľúčových faktorov pri zlepšovaní kvality a relevantnosti vzdelávania a učenia.

(2) Východiskom pre plánovanie profesijného rozvoja je vízia školy a ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Tie sme postupne využili a pretransformovali do tzv. Európskeho plánu rozvoja našej školy. K tomu sme plne využili možnosti programu Erasmus + , ktorý ponúkal možnosti učiteľov zúčastniť sa jazykových, metodologických kurzov, pozorovania, tzv. job shadowing v iných vzdelávacích inštitúciách, ako aj návštevu iných škôl. 

(3) Pri mojom nástupe do funkcie riaditeľky a potrebe vytvárať nový plán profesijného rozvoja som sa stretla s odmietavým postojom u viacerých pedagogických zamestnancov. Podľa nich sa už nepotrebujú vzdelávať, majú absolvovaných dosť vzdelávaní, nemajú pocit, žeby sa u nich prejavoval syndróm vyhorenia a sú presvedčení, že vedia pracovať s našimi zverencami. Akékoľvek nové návrhy na zmenu prístupov vo výchove a vzdelávaní odmietali.

(4) Po mojom nástupe do funkcie nastalo obdobie pandémie, preto som mala prvé mesiace na pozícii svoje zaškolenie pomerne zložité. Veľkú časť povinných dokumentov, výkazov a pod. som prevzala v podobe, v akej bolo ich vypracovanie roky zaužívané. Tak to bolo aj v prípade Plánu profesijného rozvoja. Ten posledný bol schválený v septembri 2021, potom bol zaslaný zriaďovateľovi. Za môjho pôsobenia som ešte nedostala spätnú väzbu od zriaďovateľa k jeho vypracovaniu.

Východiskom pri tvorbe Plánu profesijného rozvoja (okrem legislatívnych predpisov) boli profesijné štandardy; školské vzdelávacie programy; analýza štruktúry pedagogických zamestnancov členených podľa kategórií, kariérového stupňa a kariérových pozícií; správa o výchovnovzdelávacej činnosti školy, jej výsledkoch a podmienkach za školský rok; výstupy z hospitácií a hodnotiacich rozhovorov s pedagogickými zamestnancami; prehľady absolvovaných vzdelávaní; plány osobného rozvoja pedagogických zamestnancov.

(6) Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktoré vyplývajú z neustále sa meniacej legislatívy budeme realizovať interne v podobe aktualizačného vzdelávania, pričom tu zakomponujeme udržiavanie a obnovu profesijných kompetencií potrebných na výkon pracovných činností v našej škole. Práve v tomto type vzdelávania chceme zakomponovať zmeny a inovácie v pracovnej činnosti.

(7) Každoročne začiatkom júna máme otvorený elektronický dokument, do ktorého si každý pedagogický zamestnanec zapisuje oblasti vzdelávania alebo konkrétne školenia, o ktoré by mal v nasledujúcom školskom roku záujem. Pri každoročnom hodnotení pedagogických zamestnancov, ktoré robím začiatkom augusta ako riaditeľka osobne, sa snažím zosúladiť záujem pedagogických zamestnancov a potreby školy. Následne vytvárame Ročný plán vzdelávania pedagogických zamestnancov.

(8) V materskej škole pri zdravotníckom zariadení zabezpečuje profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov dokument pod názvom Plán profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov materskej školy na obdobie rokov 2020 – 2023. Plán profesijného rozvoja bol prerokovaný so zriaďovateľom, s predsedníčkou ZO OZ a v pedagogickej rade. Každý pedagogický zamestnanec si vypracováva na kalendárny rok aj Osobný plán profesijného rozvoja. V prípade jeho zmeny alebo doplnenia je pedagogický zamestnanec povinný vypracovať dodatok k tomuto plánu a podpísaný ho doručiť vedeniu materskej školy.

(9) Profesijný rozvoj realizujeme v troch oblastiach: rozvoj komunikačných zručností a rešpektujúceho prístupu, rozvoj schopností a zručností v oblasti pedagogického zamerania, orientácia v systéme (legislatíva). Máme aj tzv. Plán interného vzdelávania, v ktorom je zakotvený Plán rozvoja komunikačných zručností a rešpektujúceho prístupu. Rozvoj schopností a zručností v oblasti pedagogického zamerania plánuje každý zamestnanec osobitne. Zamestnanec reflektuje na aktuálne ponuky trhu a svoje odborné potreby. Návrh predkladá vedeniu, po schválení dochádza k realizácií. Orientácia v systéme (legislatíva) prebieha v čase podľa aktuálnych zmien a potrieb. Údaje k vytváraniu podpory rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov čerpáme v oblastiach rozvoja komunikačných zručností a rešpektujúceho prístupu a rozvoj schopností a zručností v oblasti pedagogického zamerania od žiakov, rodičov a zamestnancov, systémovú oblasť z aktuálne platnej legislatívy. Používame rozhovory, dotazníky, analýzy vzniknutých záťažových situácií a opierame sa o základ spoločnej vízie.

(10) Približne v marci začíname spolu so zástupkyňou uvažovať o úväzkoch, obsadenosti a potrebách školy na nasledujúci školský rok. Naše úvahy začínajú približne rovnako: „Kto bude učiť angličtinu u prvákov (druhákov, .....)“, „Kto bude učiť informatiku u tretiakov (štvrtákov, ....)“ a pod. Vzhľadom na to, že škola sa každoročne rozrastá a v každom školskom roku pribudne jedna nová trieda, je nutné každoročne riešiť tieto otázky. Pred 14 rokmi, keď sme sem nastúpili, sme si vystačili s jedným angličtinárom a jedným informatikom. Snažíme sa každého učiteľa I. stupňa špecializovať na nejaký predmet. Naše úvahy vychádzajú z predstavy, že na I. stupni bude triedny učiteľ učiť vo svojej triede iba SJL a MAT a ostatné predmety bude učiť učiteľ, ktorý sa bude na ne špecializovať. Preto do plánu vždy zakomponujeme rozširujúce štúdium pre učiteľov I. stupňa. Podobne chceme od budúceho roku zmeniť metodické združenia a predmetové komisie. Nie je podľa nás správne takto oddeľovať I. a II. stupeň, neprináša nám to očakávané výsledky. Plánujeme vytvoriť predmetovú komisiu slovenského jazyka, predmetovú komisiu matematiky a pod. naprieč celou školou tak, aby učitelia I. a II. stupňa navzájom neustále spolupracovali. Z toho vyvstáva otázka kariérovej pozície – kto budú vedúci týchto predmetových komisií? Podobne riešime so zástupkyňou triednictvo. Triedny učiteľ musí v prvom rade zvládať každodenné problémy žiakov v triede, pretože dnes už nie je triedny učiteľ zaťažený takou administratívou ako kedysi, sú na neho kladené úplne iné požiadavky. Musí byť empatický, k žiakom pristupovať individuálne, zvládať problémových, aj nadaných žiakov. Počas školského roka si podrobne všímame prácu triednych učiteľov a niekedy riešime dilemu, či sa s nie celkom schopným učiteľom rozlúčime, resp. či má zmysel ho pretvárať na náš obraz.

Dôvody potreby ďalšej inovácie plánu profesijného rozvoja (výber)

Plány profesijného rozvoja treba inovovať. Pedagogickí a odborní zamestnanci uviedli dôvody, prečo tieto inovácie sú potrebné.

(1) Dištančné vzdelávanie malo negatívne dopady na duševnom zdraví žiakov, ktoré sa odzrkadlilo na zvýšenom počte žiakov s individuálnym vzdelávaním od tohto školského roka. Vzhľadom na túto skutočnosť vzniká potreba začlenenia aktualizačného vzdelávania so zameraním na prácu so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré by sme vedeli realizovať v spolupráci s CPPPaP.

(2) Chceme zmeniť spôsob výučby etickej výchovy a náboženskej výchovy. Myslíme si, že etická výchova by mala byť povinná pre všetkých žiakov, nepovažujeme ju za alternatívu náboženstva. Chceme zaradiť etickú výchovu pre všetkých žiakov a náboženskú výchovu ako voliteľný predmet pre žiakov, ktorí chcú byť vzdelávaní v tomto smere.

(3) Inovácia pre budúci školský rok je nevyhnutná. Budeme mať po dlhšej dobe aj väčšiu zmenu v štruktúre pedagogických zamestnancov. Odchádza nám skupina kolegov, ktorí dovŕšili 65 rokov, máme zmeny v študijných odboroch, prvýkrát budeme mať jeden nový odbor v štyroch ročníkoch,čo si vyžiada prijatie jedného učiteľa odborných predmetov a pod.

(4) Plán profesijného rozvoja budeme zostavovať na štvorročné obdobie. Inovácia bude musieť akceptovať ciele vzdelávania pre 21. storočie formulované Európskou úniou. Hlavným cieľom kurikulárnej reformy je zlepšenie gramotnosti a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie (kritické myslenie, digitálne a mäkké zručnosti), dostupnosť, rozvoj a kvalita inkluzívneho vzdelávania a začlenenie digitálnych vyučovacích metód a inovácií v digitálnom vzdelávaní.

(5) Pretrvávajúci vplyv pandemických opatrení viedol k zmene, resp. k modifikácií spoločných vzdelávacích, podporných aktivít začínajúcich, ale aj profesne starších zamestnancov. Utlmili sa pravidelné priame stretnutia s podpornými aktivitami.

(6) Pre materské školy nastali zmeny aj v povinnom predprimárnom vzdelávaní. Deti, ktoré dosiahnu vek 5 rokov do 31. augusta v danom roku, musia zo zákona povinne absolvovať povinné predprimárne vzdelávanie. V našej materskej škole máme v súčasnosti 7 pedagogických zamestnancov. Z toho 2 sú začínajúce učiteľky v adaptačnom procese, z čoho vyplýva potreba ďalšieho vzdelávania pre pozíciu uvádzajúcej učiteľky.

(7) Začali sme sa zaoberať novými cieľmi, ktoré vychádzali z analýzy všetkých zložiek školy, ktoré sa premietli do vízie a rozvoja školy. Inovácie musia zasiahnuť aj program výchovy v ŠkVP a treba nastaviť množstvo procesov, ktoré kladú veľké nároky na digitalizáciu, bezpečnosť vo virtuálnom priestore, zmenu prístupu k výchove, a s tým súvisiace procesy učenia sa.

(8) Potreba inovácie vyplýva z interných, ale aj externých potrieb školy. Pri interných príčinách inovácie sa na prvé miesto zaraďuje inovácia osobného rozvoja pedagogických zamestnancov, potreba osobnostného i profesionálneho rastu aj v sociálnych zručnostiach, komunikácii. Na druhom mieste je to potreba školy napredovať vo vytváraní a uplatňovaní odborných a sociálnych kompetencií žiakov resp. absolventov. Náš typ školy, študijné odbory nepochybne potrebujú zachytiť moderné trendy, potreby na trhu práce a uplatnenie sa na vysokej škole. Tretie miesto zaberá inovácia sociálno-psychologického prostredia žiakov, vytváranie vysoko motivačnej a pozitívnej klímy na škole.

(9) Potreba vzdelávania učiteľov v oblasti špeciálno-pedagogických potrieb a podpory žiakov a študentov s nerovnomerným vývinom alebo inak rizikovým vývinom.

Problémy nielen pri zostavovaní plánu profesijného rozvoja (výber)

Pri zostavovaní plánu profesijného rozvoja sa vedúci zamestnanci stretávali s týmito problémami:

(1) Zamestnanci akoby vedomosti zo vzdelávaní nevedeli preniesť do praxe a vyberajú si vzdelávania v zmysle „len ,aby som to mal a mal finančné výhody“.

(2) Pôvodné zloženie zamestnancov tvorené hlavne mladými začínajúcimi učiteľmi sa mení. Výrazne klesá počet zamestnancov do 5 rokov praxe.

(3) Na začiatku školského roka nevieme, aké školenia sa počas roka budú konať, či sa budú konať online alebo prezenčne (čo ovplyvňuje zastupovanie), resp. aké aktuálne potreby počas školského roku vystanú. Často potom improvizujeme.

(4) Situácia v školstve nie je ideálna, musíme sa vysporiadať s meniacimi sa personálnymi podmienkami, odchodom učiteľov do dôchodku, iných pracovných oblastí a pod. Je veľmi zložité vytvoriť stabilný tím, aj z toho dôvodu je nutné plán profesijného rozvoja meniť a prispôsobiť novému personálnemu obsadeniu.

(5) Zisťujeme, že absolventi, ktorí nastupujú do školy, nie sú pripravení v požadovanej miere na začiatok vstupu do praxe. Mohli by lepšie ovládať niektoré praktické zručnosti, ktoré by sa nemuseli potom učiť na adaptačnom vzdelávaní. Ovládať dobre prácu s dokumentáciou, agendou, požiadavkami na úlohy, ktoré musia plniť mimo samotného vyučovacieho procesu, prácu s programom školy a pod. V škole by malo nastať iba jemné dolaďovanie a ten pravý koučing.

(6) Samotné zostavovanie dokumentu vyžaduje veľa času, rôznych dát, poznatkov tak, aby nebol len formálnym dokumentom. Problémom je aj sústavne sa meniaca legislatíva, nejednotnosť pokynov, nie je daný vzor, ako majú dokumenty vyzerať.

(7) Majstri odbornej výchovy v preddôchodkovom veku majú bohaté pracovné skúsenosti, ale aj problém v zapájaní sa do využívania moderných technológií, využívaní digitálnej techniky a prispôsobení sa nastávajúcim trendom. Citeľný je aj vekový rozdiel medzi učiteľom a žiakom, kde učiteľ je praktik a žiak je pozorovateľ. Zväčša reaguje ,,načo to mám vedieť, veď si to vygooglim“.

(8) Meniace sa zloženie žiakov a študentov s dvojitou výnimočnosťou (každý piaty žiak je nadaným žiakov v autistickom spektre), potrebujeme zefektívniť vzdelávanie detí s individuálnym učebným plánom s redukciou vzdelávania v školskom prostredí.

(9) Potrebujeme zmeniť hodnotiaci systém od hodnotenia k spätnej väzbe s akcentom na podporu vnútornej motivácie.

Dlhodobé ciele plánu profesijného rozvoja (výber):

• Každý učiteľ, ktorý perspektívne zostane na našej škole, by mal mať prvú aj druhú atestáciu. Tomu sa podriaďuje aj výber predatestačných vzdelávaní, ktoré musia uchádzači absolvovať. Schvaľujeme iba také vzdelávania, ktoré sú pre školu prínosom. Počas nášho pôsobenia na škole získali piati učitelia druhú atestáciu, siedmi učitelia prvú atestáciu z celkového počtu 20 učiteľov.
• Náš učiteľ musí byť všestranný, zaujímajúci sa o nové poznatky v oblasti metodiky vzdelávania, musí sa chcieť sám učiť a neustále zlepšovať, musí byť empatický, milý a príjemný. Musíme rešpektovať nové výskumy v oblasti neurovedy, rešpektovať štýly učenia žiakov, rešpektovať ich postihnutia, diagnózy a tiež musíme rešpektovať potreby a možnosti rodičov.
• Učiteľ, ktorý získa nové kompetencie pobytom v zahraničí, absolvovaním metodologických kurzov a pozorovaním iných učiteľov pri práci v zahraničných vzdelávacích inštitúciách, sa stane lektorom aktualizačného vzdelávania.
• Priblížiť sa k ideálnemu stavu profesijného štandardu je to, aby sme v našom malom kolektívne dosiahli vzájomnú zastupiteľnosť a kumulovanie mnohých špecializovaných funkcií. Je veľmi dôležité tento zreteľ sledovať a dosiahnuť už pri výbere tých najlepších adeptov na zamestnanie, a to nielen po stránke profesionálnej, ale i osobnostnej a ľudskej. Toto považujeme za rovnako dôležité (ak nie najdôležitejšie).

Akékoľvek plánovanie v škole alebo školskom zariadení je viazané vždy na školský rok, nie na kalendárny rok. Plán profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov je každoročne prerokovaný zvyčajne v auguste príslušného školského roka na pedagogickej rade a následne so zriaďovateľom. Vydáva ho riaditeľ so súhlasom zástupcov zamestnancov a po schválení zriaďovateľom najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov. Počas jeho platnosti ho možno dopĺňať a meniť v súlade s aktuálnymi potrebami, ale až po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade.

Zdroj: https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/inovacia-planu-profesijneho-rozvoja-skoly-alebo-skolskeho-zariadenia.m-1357.html

Ďalšie články k téme: 

• Plánovanie a realizácia profesijného rozvoja | direktor.sk
• Plán osobného rozvoja - Kariérové sprevádzanie v strednej škole | direktor.sk
• Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov | direktor.sk
• Financovanie profesijného rozvoja pedagogických a odborných ... | direktor.sk
• Gamifikovaný rozvoj strategických zručností | direktor.sk

Didaktika je súčasťou PROFI balíka portálu Direktor/časopis Didaktika online. Pozrite si výhody predplatného – od odborných článkov cez metodické nástroje až po praktickú podporu pre moderné vyučovanie.
Objednávka | direktor.sk