Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave neprešiel 1. čítaním

Po dvoch rokoch od účinnosti zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorým sa v Slovenskej republike zaviedlo duálne vzdelávanie, je možné konštatovať, že záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania je nižší, ako sa očakávalo.

V prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2016/2017, bolo vytvorených 2700 miest, zapojilo sa však len 1122 žiakov. Nakoľko žiaci zapojení do duálneho vzdelávania v celkovom počte 1572 žiakov tvoria len 2% všetkých žiakov prvého a druhého ročníka stredných odborných škôl v Slovenskej republike, je možné konštatovať, že sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť dostatočné podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.

Cieľom predloženého návrhu zákona bolo upraviť právnu úpravu problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách tak, aby sa do tohto systému zapojilo viac zamestnávateľov ako i škôl.

Aplikačná prax ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania je skutočnosť, že v zmysle v súčasnosti platnej právnej úpravy sa strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania znižuje normatívny objem finančných prostriedkov prislúchajúcich na jedného žiaka na bežný kalendárny rok o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka. Ďalším potenciálne odradzujúcim faktorom je skutočnosť, že keďže v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, stredná odborná škola má obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania, avšak napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu. Na strane zamestnávateľov, najmä z radu malých a stredných podnikateľov, sa ako prekážka vyššej miery ochoty zapojiť sa do duálneho vzdelávania javí byť administratívna záťaž spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie.

Ďalším významným faktorom odôvodňujúcim potrebu zmeny zákona o odbornom vzdelávaní bola skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa duálne vzdelávanie poskytuje výlučne od prvého ročníka štúdia na strednej odbornej škole, pričom podľa vyjadrení zamestnávateľov (najmä malí a strední podnikatelia) a ich skúseností so žiakmi v prvom ročníku žiaci ešte v tomto štádiu štúdia nedisponujú spravidla takými skúsenosťami, vďaka ktorým by mohlo byť ich zavedenie do systému duálneho vzdelávania pre nich prínosom. V tomto ohľade by časť zamestnávateľov preferovala možnosť poskytovania duálneho vzdelávania až od druhého ročníka štúdia žiaka. Mali by tak mať možnosť overiť si potrebné znalosti u žiakov počas ich štúdia v prvom ročníku a vybrať si tých, ktorých budú považovať za najvhodnejších pre svoj podnik.

Legislatívny proces v NR SR