Milada Horáková

Milada Horáková patrí medzi najvýraznejšie postavy československých dejín 20. storočia. Narodila sa 25. decembra 1901 v Prahe. Už ako mladá žena sa zapojila do boja za práva žien a spoločenskú spravodlivosť. V roku 1926 vyštudovala právo na Karlovej univerzite a stala sa významnou právničkou, sociálnou pracovníčkou a političkou.

Ešte počas vysokoškolských štúdií sa Horáková začala angažovať v ženských organizáciách, ktoré presadzovali rovnoprávnosť žien s mužmi v novej Československej republike. V roku 1929 sa začala aj politicky angažovať. Stala sa členkou Československej strany národnosocialistickej. Okrem ženských práv sa venovala najmä otázkam stavu sociálneho zákonodarstva. 

Počas druhej svetovej vojny sa zapojila do protinacistického odboja. V roku 1940 bola zatknutá gestapom a do konca vojny väznená v rôznych väzniciach. Po roku 1945 sa opäť politicky aktivizovala. V obnovenom Československu sa stala poslankyňou parlamentu sa Československú stranu národnosocialistickú.

Po februárovom prevrate v roku 1948 sa ako poslankyňa a verejne činná osobnosť stala hlasnou kritičkou nastupujúceho komunistického režimu. V roku 1949 bola zatknutá. Komunistickí vyšetrovatelia v jej prípade vykonštruovali obvinenie z vedenia tzv. sprisahaneckého centra. Jej politický proces bol vopred pripravenou demonštráciou moci – napriek medzinárodným protestom, výzvam osobností ako Einstein či Churchill, bola 8. júna 1950 odsúdená na smrť.

Milada Horáková bola popravená 27. júna 1950 vo väznici na Pankráci. Jej osud pripomína, že sloboda a dôstojnosť si vždy vyžadujú odvahu a obeť.