Pedagóg - strana 2

Byť učiteľom sa v minulosti považovalo za vznešené, znamenalo určité adekvátne spoločenské postavenie. Pedagógov si vážila nielen spoločnosť, ale aj žiaci a rodičia. Dnešná doba je príliš atomizovaná len na vzťah Ja a Ja. V takejto dobe práca pedagóga akoby strácala svoje čaro, významné poslanie v rozvoji žiaka aj spoločnosti. Akoby sa stávala odľudštenou a odcudzenou. Často počúvame, aké je zlé postavenie učiteľa, ako sa kazí základný pedagogický vzťah učiteľ – žiak. Často v ňom chýba ľudskosť, empatia, podpora a pomoc. Absentuje aj pozitívna emócia, ktorá, ak je správne uplatňovaná, dokáže aj nemožné, motivuje obe stránky výchovno-vzdelávacieho procesu, učiteľa i žiaka a prostredníctvom neho i rodiča.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku zverejnil prehľad počtu zamestnancov a priemerné platy v regionálnom školstve a na verejných vysokých školách v III. Q 2015. Obsahuje prehľad o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch za všetkých zriaďovateľov, všetky organizácie, v organizáciách v pôsobnosti VÚC, v organizáciách v pôsobnosti okresných úradov, v organizáciách v pôsobnosti obcí, v cirkevných organizáciách, v súkromných organizáciách (bez mimorozpočtových zdrojov), počet zamestnancov a priemerné platy v regionálnom školstve za III.Q. 2015, porovnanie priemernej mzdy v RŠ za III.Q.2014 a III.Q.2015.

Rezortný minister Juraj Draxler zvoláva na sobotu 28. novembra okrúhly stôl. Ide už o druhé takéto podujatie. Prvé sa uskutočnilo v marci tohto roka. Témou diskusií bude regionálne a vysoké školstvo, veda a výskum.

John Dewey ako oddaný stúpenec Hegelovej filozofie sformoval vlastnú koncepciu pragmatickej pedagogiky. Už v roku 1896 založil na chicagskej univerzite laboratórnu školu ako jednu z prvých experimentálnych škôl na svete, aby v praxi overil svoje nové pedagogické názory, ktoré následne publikoval pod názvom „Moje pedagogické krédo“. Neskôr vydal aj knihu „Škola a spoločnosť“.

15. októbra sa pedagógovia Spojenej školy na Letnej ulici v Poprade podelili s vyše 60 riaditeľmi škôl v rámci celého Slovenska so systémom a skúsenosťami, ktoré získali počas 5 rokov pri experimentálnom overovení projektu Škola pre každého - škola na každý deň. 

Ohlas viacerých slovenských bádateľov v oblasti dejín školstva a pedagogiky nepresiahol hranice Slovenska, ale európskou bádateľskou autoritou sa v tejto oblasti stal ThDr. et PhDr. Ján Radomil Kvačala (1862 – 1934). Je považovaný za zakladateľa modernej komeniológie, ktorá je súčasťou historicko-pedagogickej vedy. Skúma život a dielo Jána Amosa Komenského (1592 – 1670) a jeho vplyv na formovanie modernej pedagogickej vedy, filozofie a kultúry, v ktorej Československo a v jeho rámci aj Slovensko vykonali mnoho záslužnej práce. Základy tejto historicko-pedagogickej disciplíny položil svojim rozsiahlym dielom práve Ján Kvačala.

Táto otázka už bola a je naďalej predmetom diskusií na mnohých odborných fórach. To, čo si pod prácou riaidteľa školy väčšinou predstavovali naši rodičia, či staršie generácie, je už  dávno minulosťou. Funkcia riaditeľa školy, chápaná ako pomyselný vrchol na kariérnej stupnici profesijne zanieteného pedagóga vzdelávacej inštitúcie, vnímaná tak verejnosťou ako aj riaditeľom samotným ako akési profesijné definitívum pedagóga, dosiahnuteľné často bez potreby či požiadavky ďalšieho vzdelávania a podmienené snáď len počtom odpracovaných rokov a naskytnutou príležitosťou, už nezodpovedá predstavám o vedúcom pracovníkovi inštitúcie, ktorej úlohou je všestranné vzdelávanie budúcich generácií. 

Cieľom psychologickej prípravy by malo byť rozvíjanie „naučiteľných“ psychologických spôsobilostí a spoznávanie vlastného pedagogického „EGA“, reflektovanie vlastných dispozícií, vlastností a schopností, ktoré sú pre učiteľskú profesiu dôležité.

Príprava nového školského roka predstavuje pre lídrov škôl jedno z najnáročnejších období. Naštartovať proces výučby, pripraviť sa na očakávané aj menej očakávané zmeny v pedagogickom zbore, oprášiť systém pravidiel zakotvených vo vnútorných dokumentoch školy, zabezpečiť povinnú jazdu vypĺňania štatistických výkazov, nachystať pokyny so zohľadnením potrebných zmien v školskom programe, preštudovať si a porozumieť novým legislatívnym pravidlám, pochopiť limity slovenskej kurikulárnej politiky, preniesť ich v rozumnej forme do školskej praxe a zároveň zaistiť čo najvhodnejšie podmienky na vstup detí, žiakov a študentov do školy za aktívneho načúvania názorov rodičovskej obce, chce veľa manažérskej odvahy a trpezlivosti.