BOZP - strana 2

Právne predpisy v oblasti osobnej ochrany pri práci na Slovensku sú v súčasnosti aktuálne, keďže sú harmonizované s legislatívou EÚ a spĺňajú požiadavky na BOZP. Ochrana zamestnancov pri práci je upravená najmä Zákonníkom práce, v právnych predpisoch z oblasti BOZP a inšpekcie práce. Výroba, skúšanie a uvádzanie na trh sa riadi predpismi v oblasti technických požiadaviek na výrobky a technickými normami pre jednotlivé druhy osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Otázka: Kto je povinný poskytovať OOPP pri praktickom vyučovaní žiakov na pracovisku zamestnávateľa?

Záchranná zdravotná služba zasahuje pri stavoch, kedy došlo k náhlemu ohrozeniu života, náhlym zmenám zdravia, či vážnej nehode s väčšími následkami. 

Otázka: Aký minimálny rozsah školení musí škola ako zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, ktorí prichádzajú do kontaktu s nebezpečnými chemickými faktormi? Aká je povinnosť školy ako zamestnávateľa? 

V 12. čísle časopisu Manažment školy v praxi sa venujeme vybavovaniu petícií v školách a školských zariadeniach, aktuálnym problémom komunikácie v školskom prostredí, vrátane komunikácie školy s rodičmi žiakov, upozorníme na BOZP pri praktickom vyučovaní a pri príprave na povolanie. Predstavíme Vedeckú noc 2015 v Základnej škole v Klátovej Novej Vsi. Z osobností si pripomenieme jedného zo zakladateľov modernej pedagogickej vedy Juraja Čečetku, rozoberieme informačnú gramotnosť v školstve a nevynecháme dôležité termíny pre riadenie činnosti škôl a odpovede odborníkov na vaše otázky. 

V poslednom období sa často hovorí o potrebe prepojenia odborného vzdelávania a praxe na zabezpečenie „vychovania si“ nových, odborne zdatných a zručných zamestnancov. Do popredia sa tak dostávajú aj otázky spojene so zabezpečením BOZP žiakov a študentov, ktorí sa prakticky pripravujú na svoje budúce povolanie a zároveň spojené s povinnosťami zamestnávateľov, u ktorých sa odborná prax a odborné vzdelávanie uskutočňuje. Novinkou je aj zákon o odbornom vzdelávaní a príprave (duálnom vzdelávaní), ktorý prináša možnosť zamestnávateľom zabezpečovať praktické vzdelávanie.

V 9. čísle časopisu Manažment školy v praxi v rubrike Financovanie sa pozrieme na použitie sociálneho fondu v školách a školských zariadeniach. V príspevku Práca triedneho učiteľa s "problémovými" žiakmi a spolupráca s ich rodičmi na príklade konkrétnych aktivít poukážeme na možnosti stmeľovania tímu v triedach. Súčasné obdobie je charakterizované veľkou náročnosťou na psychické a fyzické výkony vo vzdelávacom procese. Tému rozoberieme v článku Osobná pohoda - well being a kreatívne stratégie v pedagogickej praxi.  Venovať sa budeme aj téme bezpečnosti žiaka pri praktickom vyučovaní a praktickej príprave na povolaní.

Žiaci a študenti sa pri získavaní praktických skúseností a overovaní si teoretických poznatkov v praxi stretávajú s rôznymi nebezpečenstvami a rizikami. Predchádzať nehodám a úrazom možno dôsledným dodržiavaním bezpečnostných predpisov a pokynov vedenia a učiteľov pri praktickom vyučovaní a výchovou a vzdelávaním v oblasti BOZP primerane veku a zručnostiam žiakov a študentov. Pravidlá bezpečnosti práce predstavujú skrátený návod na predchádzanie nebezpečným situáciám a návod na bezpečné správanie sa na pracovisku zamestnávateľa alebo v školských dielňach.

Desatoro bezpečnosti práce pre žiakov/študentov predstavuje návod na predchádzanie nebezpečným situáciám a návod na bezpečné správanie sa na pracovisku zamestnávateľa alebo v školských dielňach.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pri výchove a vyučovaní je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou prípravy, realizácie a hodnotenia výchovnovzdelávacieho procesu. Spočíva predovšetkým vo vytváraní podmienok pre výkon práce v bezpečnom a zdravom prostredí. V rezorte školstva sú stanovené povinnosti v oblasti BOZP ťažšie ako v iných odvetviach, pretože vedľa zamestnancov sa v školách a školských zariadeniach pohybuje hlavný objekt vzdelávacieho procesu – deti, žiaci a študenti.

Objekty základnej školy sú vybavené bleskozvodným zariadením od ich výstavby v rokoch 1975 až 1990. Revízie sme vykonavali v lehote 1 x za 5 rokov podla predpisov platných do účinnosti vyhlášky č. 508/2009 Z. z. v znení neskorsich predpisov. V súcasnosti podľa doporučenia revízneho technika ich vykonávame v lehote 1 x za 2 roky, ale myslime si, ze tento skok z 5 ročnej lehoty na 2 ročnu lehotu je neopodstatnený, nakoľko bleskozvodne zariadenie je pôvodne bez rekonstrukcie. V akej lehote základná škola je povinná zabezpečiť revízie pôvodných bleskozvodných zariadení na objektoch školy?

Ako je to s počtom žiakov na strednej skole v laboratóriu? Dnes už neplatná norma určovala maximálny počet  žiakov 10, ale po jej zrušení nemôžeme nikde nájsť tento údaj. Nevieme ani, či to v súčasnosti nejaká norma rieši. Pridŕžame sa starej normy, ktorá povoľuje maximálne 10 žiakov v laboratóriu, lebo to naozaj má logiku z dôvodu bezpečnosti pri práci. Je to správne, alebo môžeme tento počet v súčasnej dobe prekročiť?

Úloha bola sledovaná v 86 základných školách (ďalej „ZŠ“), z nich bolo 6 cirkevných, 3 súkromné, 6 škôl bolo s vyučovacím jazykom maďarským, 4 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Vyhodnotenie sa uskutočnilo na základe zistení z dotazníkov zadávaných riaditeľovi školy, žiakom školy (2 877 respondentov 5. až 8. ročníka plnoorganizovaných škôl, z nich bolo 1 439 chlapcov, 1 438 dievčat) a členom žiackej školskej rady (ustanovená v 27 školách – 213 respondentov), z rozhovorov a z dokumentácie školy.

S každým školským rokom sú spojené mnohé aktivity a činnosti, ktorými sa žiaci a študenti zaoberajú na svojich pracoviskách – v školských triedach, telocvičniach či laboratóriách. Z toho dôvodu je školské prostredie z pohľadu úrazovosti vysoko rizikové. Aj podľa štatistík miestom, kde dochádza k najväčšiemu počtu úrazov, je škola 25,6 % a domácnosť 22,6 % (Samuel Hruškovic, rescue.sk team). Medzi najčastejšie príčiny úrazov detí a študentov v školách patria ohrozenie inými osobami, nedostatok osobných predpokladov a nezistené príčiny.

Najčastejším miestom vzniku úrazov detí je domáce prostredie, kde deti trávia najviac času (36 % úrazov), športoviská (23 % úrazov), cestné komunikácie (21 % úrazov), škola a predškolské zariadenia (17 % úrazov). Chlapci majú 2-krát vyššiu úrazovosť ako dievčatá. Úrazovosť výrazne stúpa po desiatom roku života a najvyššiu mieru dosahuje medzi 13. až 15. rokom života, kedy deti vykonávajú aktivity bez dohľadu rodičov. Viac sú úrazmi postihnuté deti z miest, ako deti z vidieka a výskyt úrazov výrazne stúpa počas letných prázdnin (Rovný, I., 2009).