Mediácia - strana 6

„Keď som sa pred piatimi rokmi pripravovala na prvý týždeň v škole, priala som si, aby mi niekto premietol, ako vyzerá prvý týždeň v škole. Bolo to náramne vzrušujúce vedieť, že budem mať konečne vlastný tím (rozumej triedu), ktorú som mohla formovať. Tešila som sa, ako si vytvoríme vlastný svet pravidlami, odmenami aj „trestami“, keď pravidlá niekto odmietne nasledovať. Predstavovala som si, ako si to prvý týždeň zábavnou formou všetko spolu pripravíme, dokonale sa spoznáme a po zvyšok roka budeme pracovať ako jedna veľká rodina na našich "akademických" výsledkoch. Musím uznať, že ďalej od pravdy som už ani nemohla byť.“ Spomienky začínajúceho učiteľa

Cieľ: naučiť žiakov pozorovaním vnímať rozdiel v rôznych formách riešenia konfliktných situácií – pasívnej, agresívnej formy aj formou dohody. Sústrediť pozornosť na neverbálne prejavy správania sa v konfliktnej situácii.

Konflikt medzi rodičmi ovplyvňuje správanie dieťaťa/žiaka v škole. Mediácia pomáha pri riešení sporov v rodine, či ide o rozvody alebo rozchody rodičov, majetkové spory, resp. iné spory v rodine, ktoré negatívne ovplyvňujú všetkých jej členov. Najčastejšie riešenými spormi sú práve spory rozchádzajúcich sa rodičov o dieťa. Pre lepšie pochopenie princípov mediácie uvádzame príklady kazuistík z praxe mediátora. Kazuistiky môžu pomôcť pedagogickým aj odborným zamestnancom vnímať dieťa a rodinu dieťaťa komplexnejšie aj z pohľadu krízových situácií v rodine.

JUDr. Dagmar Tragalová - Je riaditeľkou Mediačného centra Poprad, prezidentkou Asociácie mediačných centier na Slovensku, absolvovala špecializáciu v rodinnoprávnych sporoch na Slovensku, aj v Čechách. Spolupracuje s OZ Spoločnosť pre vzdelávanie a osobnostný rozvoj. Je lektorkou aj autorkou akreditovaných vzdelávacích programov. V spoločnosti Securitas, s r. o. vyučuje Základy právneho poriadku, Ústavné právo a Zákon o ochrane osobných údajov.

Asociácia mediátorov Slovenska si vás dovoľuje pozvať na odbornú konferenciu Aktuálne výzvy v mediácii - MLČANLIVOSŤ A ETIKA.

Základný hmotnoprávny predpis v znení prvého zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov upravuje výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Zákon nemá upravený špecifický procesný postup vedenia mediačného konania. Zadáva iba podmienky výkonu činnosti mediátora, postup registrácie a povinnosti mediátora pri vedení mediácie.

V komunikačnom procese využívame množstvo zručností. Ako odosielateľ využívame verbálne prostriedky (jazyk) a neverbálne prostriedky (reč tela). Ako prijímateľ uplatňujeme najmä prvky aktívneho počúvania, ktoré sa prejavujú verbálne (verifikačné otázky) a neverbálne (gestá, mimika). 

Aktívne riešenie šikany by malo byť nielen samozrejmosťou, ale zákonnou povinnosťou. Štatutár každej vzdelávacej inštitúcie zodpovedá za vytvorenie vhodných podmienok pre žiakov, zamestnancov, bez prejavov akejkoľvek šikany.

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Optimálna komunikácia v blízkom vzťahu je priamy, úprimný a otvorený spôsob sebavyjadrovania, ktorý berie do úvahy ako vlastnú sebaúctu, tak aj úctu k partnerovi. Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Každý z nás má rád, ak ho ten druhý vypočuje. Ak povieme o niekom, že je výborný lekár, advokát či učiteľ s veľkou pravdepodobnosťou medzi jeho dobrými vlastnosťami bude schopnosť počúvať.

Cieľ: reflexie k podmienkam kvality tímovej práce, uvažovanie o bariérach a prekážkach spolupráce, definovanie podmienok dôležitých pre spoluprácu, upozornenie na prekážky spolupráce.

Psychika človeka, jeho osobnosť, stereotypy v správaní, spôsob spracovania informácii sú zodpovedné za komplikácie v komunikácii. Vonkajšie bariéry súvisia aj s prostredím, v ktorom komunikácia prebieha, témou komunikácie, prítomnosťou iných osôb v konflikte, ale aj pri interpretovaní informácii. Za istých okolnosti sa môže komunikácia skomplikovať a v dôsledku toho dochádza k nedorozumeniam. Vytvárajú sa komunikačné bariéry, ktoré bránia v komunikácii, sú prekážkou vytvárania pozitívnych vzťahov, komplikujú vzájomnú alebo skupinovú komunikáciu. Komunikácia viazne a nerozvíja sa.

Hlavnými činiteľmi výchovnovzdelávacieho procesu sú žiak, učiteľ a rodič. Pri ich vzájomnej komunikácii vznikajú zaujímavé, mnohokrát neštandardné situácie. Tie vytvárajú mediačné možnosti a snahu o predchádzanie, alebo o zmierenie konfliktu. Ak hovoríme o školskej mediácii, hovoríme viacerých možnostiach, predovšetkým o rovesníckej mediácii, mediácii v pracovno- právnych vzťahoch, vo vzťahoch medzi kolegami, vo vzťahoch rodič-učiteľ.

Cieľ: naučiť žiakov diskutovať v skupine aj o negatívnych javov slušne a s úctou k partnerovi v komunikácii, vyvolať reflexiu, uvažovať o negatívnych javoch v tíme.

Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní etického prostredia školy zohráva manažment školy - riaditelia škôl a bezprostrední riadiaci pracovníci na všetkých úrovniach školy, resp. školského zariadenia. Škola, ktorá sa usiluje znížiť pravdepodobnosť neetického správania, by mala byť schopná rozpoznať rôzne deštruktívne faktory, ktoré by jej mohli v rôznej intenzite ublížiť. Dobrá vôľa meniť veci k lepšiemu nestačí. Dôležité je vytvoriť určitý systém inštitucionalizácie etiky do kultúry školy.

Neefektivní způsoby komunikace jsou, bohužel, v naší společnosti často používané (Kopřiva a kol, 2008). Jsou to věty, které jsme slýchávali jako děti, a proto je máme v mysli zakódovány a naskakují nám podvědomě. Další faktor, který nás může svádět k použití těchto neefektivních prostředků, může být náš momentální emocionální stav a samozřejmě také neznalost jiných způsobů komunikace (Kopřiva a kol., 2008).  Příklady neefektivních komunikačních vzorců: Ty zase děláš/neděláš... Kdybys aspoň… (vyčítání, obviňování). Měl/a by sis uvědomit, že... (poučování, moralizování). Tohle jsi udělal/a špatně! (kritika, zaměřování na chyby). Já kvůli tobě......(citové vydírání). Nedělej to/neběhej/polož to, nebo se ti stane....(zákazy, varování). Z tebe jednou vyroste/ z tebe určitě nebude…..(negativní scénáře, proroctví). On je takový.....(nálepkování). Udělej....., okamžitě běž a udělej......(pokyny a příkazy). Přestaň... nebo... Běda, jestli.....(vyhrožování). Křik. Podívej se na..., Vezmi si příklad z …..to tvůj bratr/sestra. To byli žáci!.....(srovnávání, dávání za příklad). Já pro tebe... a ty....(poukazování na vlastní zásluhy). Á, pan mistr přišel. Podívejme, jak to náš Einstein vypočítal. To je nějaký sprint? Tak leda pro slimáky.......(urážky, ponižování). Kdyby to náhodou někdo věděl../nebo nevěděl… (řečnické otázky, ironizace). To je náš génius! To ses tedy vyznamenal! Podívejme se, jak je Tomášek vyspinkaný dorůžova… a stálo to za to vůbec ještě chodit do školy? …. (ironie, shazování). Proč jsi to neudělal?/ proč jsi přišel pozdě?... (porušení rovnováhy v komunikaci – vyvolání potřeby obhajovat se).

Cieľ: tréning aktívneho počúvania.

Cieľ: vedieť aktívne počúvať, ale aj zadávať jasné pokyny, inštrukcie.

Cieľ: naučiť sa rýchlo reagovať, zapamätať si mená spolužiakov, reagovať pod stresom.

Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak riešime iba správanie problémového žiaka a nepozrieme sa na jeho problémy v kontexte dosahu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želanej zmene správania. Ak v triede opomenieme prevenciu v rámci skupinovej dynamiky, sanácia vzťahov býva náročnejšia. V triednych kolektívoch je dôležité usudzovať o dôsledkoch konania žiaka v čo najväčšom rozsahu a s ohľadom na všetky dotknuté skupiny.

Cieľ: vedieť sa dohodnúť na pravidlách, spôsobe realizácie hry, príp. meniť pravidlá podľa potreby.