Mediácia - strana 5

Riaditeľ, ktorý dokáže spozorovať učiteľovu, rodičovu, či dokonca svoju frustráciu v priebehu spoločného stretnutia, dokáže omnoho skôr a adekvátnejšie reagovať na vznikajúcu situáciu, čím zároveň predchádza konfliktným situáciám. Harris, Hopkins, Hadfield, Hargraves, and Chapman sa už v roku 2005 vo svojej publikácii domnievali, že najlepší  riaditelia sa skôr budú v najbližšej dekáde posudzovať podľa toho, ako sú schopní zvládať svoje emócie a reagovať na druhých než podľa toho, ako riadia systémy a štruktúry.[1]

Etické myslenie je normatívne. Naše hodnotenia by sme mali vždy najprv považovať za hypotézy, ktoré sme vždy ochotné revidovať. Keď uskutočňujeme etickú voľbu, neriadime sa tým, čo je pre mňa alebo tím dobré, ale tým, čo je dobré pre každého. Nikdy si nemôžeme byť istí, že naše súdy sú bez predsudkov a že ich zdôvodnenie je celkom správne. Ponúkame prípadovú štúdiu riešenia konfliktu v školskom prostredí.

Riešenie konfliktu medzi žiakmi tak, že o ňom rozhodne dospelá autorita, je jednoduché, no z dlhodobého hľadiska neučí žiakov procesom zmierovania, tvorby dohôd, nevedie ich k vzájomnému rešpektu a k objasneniu pocitov, ktoré konflikt sprevádza. Rovesnícka mediácia môže byť v školskom prostredí dôležitým krokom k vytváraniu jeho schopnosti riešiť konflikty primeraným spôsobom. 

Cieľ: rozmýšľať v rovine pozitívnych a negatívnych prejavov, ktoré prispievajú, resp. škodia vyriešeniu konfliktných situácií. 

Pre lepšie pochopenie princípov mediácie uvádzame príklady kazuistík z praxe mediátora. Kazuistiky môžu pomôcť pedagogickým aj odborným zamestnancom vnímať dieťa a rodinu dieťaťa komplexnejšie aj z pohľadu krízových situácií v rodine. Mediátorka: Bronislava Švehláková

Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave ponúka inovačné vzdelávanie - MEDIÁCIA - využitie komunikácie s prvkami mediačných zručností v školskej praxi riešenia konfliktov pre pedagogických zamestnancov.

„Nikdy nepochybujte o tom, žeby malá skupina mysliacich, odhodlaných ľudí mohla zmeniť svet. V skutočnosti je to presne tak!“ Margaret Meadová Vstup zamestnancov do pracovného pomeru nie je iba záležitosťou pracovnej zmluvy a v nej zadefinovanej pracovnej náplne. Je to súbor vzájomných záväzkov a očakávaní, ktoré majú psychologický rozmer. Ich dodržiavanie je súčasťou etického správania. Vzájomný kontrakt určuje nepísané recipročné očakávania medzi zamestnancom a školou, školským zariadením, medzi riaditeľom a zriaďovateľom, medzi vedúcimi pedagogickými či odbornými zamestnancami.

Jednou z foriem vzájomného učenia sa, ktorá sa osvedčila pre tréningové stretnutia rovesníckych mediátorov, je práca žiakov v skupinách. Keďže rovesnícki mediátori pracujú vo vekovo heterogénnych tímoch, delenie žiakov na skupiny by malo zohľadňovať práve túto skutočnoť. Je dôležitá pre zdieľanie skúseností, komunikovanie názorov, reflexiu, aj sebareflexiu. Článok bol vytvorený v spolupráci s rovesníckym mediátorom Adamom Gáborom z CSŠ v Snine.

Cieľ: identifikovať najnebezpečnejšie miesta v škole a v jej okolí, kde sa žiaci, študenti stretávajú s prípadmi agresívneho správania, šikanovania, hádok a konfliktov z hľadiska ich vlastných skúseností a postrehov.

Cieľ: zistiť a zreflektovať očakávania rovesníckych mediátorov od programu rovesníckej mediácie s cieľom nastaviť vhodné tréningové aktivity.

V poslednej dobe riešime zápisy, resp. prestupy žiakov rozvedených rodičov. Žiadame súhlas oboch rodičov s prestupom na našu školu, ale väčšinou súhlas od otca nemáme. Rodičia spolu roky nekomunikujú, nevedia kde žije, atď. Bez súhlasu odmietame dieťa zapísať. Následne sa jeden z rodičov vráti aj s potvrdením o trvalom pobyte (prichádzajú s argumentom po konzultácii s právnikom, že ak majú trvalý pobyt, sme povinní ich zapísať a k trvalému pobytu že netreba súhlas druhého rodiča). Je to reálny problém, s ktorým sa stretávame a mnohé školy zapisujú dieťa bez súhlasu oboch rodičov. Na poradách riaditľov škôl sme upozorňovaní nezapisovať deti bez súhlasu oboch rodičov.  

Požiadavky na rovesníckeho mediátora môžu byť súčasťou pedagogických debát v rámci pracovných porád, stretnutí členov metodických orgánov školy. Diskusie kľúčových osôb v procese implementovania programu rovesníckej mediácie by nemali chýbať ani počas triednických hodín.

Každý z nás dennodenne prichádza do kontaktu s ľuďmi. Kým niektorí nás len tak míňajú, s inými sme nútení zotrvať v jednom fungujúcom celku. V zborovniach či v triedach, základom priaznivej klímy je spolupráca. Čím rôznorodejšie osobnosti sa v jednom tíme objavia, tým môže byť komplikovanejšie zabezpečiť spoluprácu. Rovnako však platí, že výsledok stojí za to! Ponúkame niekoľko tipov na aktivity, ktoré nám pomôžu posilniť spoluprácu v tímoch.

Cieľ: umožniť rovesníckym mediátorom pozorovať okolie, zápisom situácie do denníka pozorovateľa zreflektovať osoby, veci, dej, diskutovať o možných pocitoch z pohľadu zúčastnených osôb aj o vlastných pocitoch, ktoré pozorovaná situácia vyvolala.

prof. PaedDr. Vladimír Labáth, PhD. - Univerzitné vzdelanie získal v odbore pedagogika, liečebná pedagogika, PhD. v odbore pedagogická psychológia. Absolvoval výcvik v skupinovej psychoterapii, tréning v Rogeriánskej psychoterapii, kurz Ericksonovskej hypnoterapie. Pôsobil ako mediátor a facilitátor pri riešení sporov. Je trénerom v oblasti mediácie, komunikácie, skupinovej dynamiky, prezentačných zručností, zvládania stresu, psychohygiény a pod. Publikoval množstvo článkov, kníh, vysokoškolských učebníc. Je autorom cvičení, hier a simulácií určených pre interaktívne vzdelávanie dospelých. Poskytuje koučing a konzultácie aj pre riadiacich pracovníkov. Je držiteľom ocenenia Mediátor roka 2019 za celoživotný prínos v mediácii. 

Dieťa v predškolskom veku je zväčša po duševnej, telesnej i sociálnej stránke zrelé na vstup do školského života. Ak navštevovalo predškolské zariadenie, kontakt s rovesníkmi sa stal prirodzenou súčasťou jeho rovesníckej skúsenosti. Predškolák je pedagógmi postupne pripravovaný na zmeny v organizácii času, režim dňa, na základné požiadavky pracovnej aktivity. Je trénovaný v udržiavaní pozornosti, v trpezlivosti rešpektovať názory a potreby iných, v samostatnosti reagovať na pokyny. Snaží sa uvedomiť si vplyv svojho konania na okolie. Napriek nadobudnutým kompetenciám dieťa môže blížiace sa zmeny v svojom živote prežívať aj úzkostne. 

Mediácia pomáha pri riešení sporov v rodine, či ide o rozvody alebo rozchody rodičov, majetkové spory, resp. iné spory v rodine, ktoré negatívne ovplyvňujú všetkých jej členov. Najčastejšie riešenými spormi sú práve spory rozchádzajúcich sa rodičov o dieťa. Pre lepšie pochopenie princípov mediácie uvádzame príklady kazuistík z praxe mediátora. Kazuistiky môžu pomôcť pedagogickým aj odborným zamestnancom vnímať dieťa a rodinu dieťaťa komplexnejšie aj z pohľadu krízových situácií v rodine. Mediátorka: Bronislava Švehláková

Ponúkame prehľad aktuálnej legislatívy, ktorá reaguje na tému využívania mediácie, resp. mediačných zručností v školskom prostredí. 

„Keď som sa pred piatimi rokmi pripravovala na prvý týždeň v škole, priala som si, aby mi niekto premietol, ako vyzerá prvý týždeň v škole. Bolo to náramne vzrušujúce vedieť, že budem mať konečne vlastný tím (rozumej triedu), ktorú som mohla formovať. Tešila som sa, ako si vytvoríme vlastný svet pravidlami, odmenami aj „trestami“, keď pravidlá niekto odmietne nasledovať. Predstavovala som si, ako si to prvý týždeň zábavnou formou všetko spolu pripravíme, dokonale sa spoznáme a po zvyšok roka budeme pracovať ako jedna veľká rodina na našich "akademických" výsledkoch. Musím uznať, že ďalej od pravdy som už ani nemohla byť.“ Spomienky začínajúceho učiteľa

Cieľ: naučiť žiakov pozorovaním vnímať rozdiel v rôznych formách riešenia konfliktných situácií – pasívnej, agresívnej formy aj formou dohody. Sústrediť pozornosť na neverbálne prejavy správania sa v konfliktnej situácii.