Mediácia - strana 4

Školské prostredie je so svojimi vzťahmi, kde sú účastníci s rôznymi povahami, charaktermi, odlišnými očakávaniami, záujmami a potrebami, priestorom predurčeným na výskyt konfliktných situácii. Keďže sa konflikty týkajú aj žiakov, o to väčšia je potreba ich zvládania na pôde školy. Školy na to však nemusia byť samé. Dnešná doba ponúka širokú škálu profesií, ktoré môžu byť nápomocné pri riešení konfliktov v školskom prostredí, avšak nesmieme zabúdať ani na tréning zručností samotných pedagógov a odborných zamestnancov, ktorý by im pomohol zvládať riešenia konfliktov po vlastnej línii. Výhodou môže byť aktualizačné vzdelávanie zamerané na spôsoby riešenia konfliktov v školskom prostredí.

Mediačné zručnosti možno považovať za univerzálne a využiteľné v bežnom živote. Ich osvojenie napomáha človeku nielen v každodenných situáciách, s ktorými sa stretáva, ale značne uľahčuje aj zvládanie a riešenie rôznych konfliktov. Ak očakávame od dospelého človeka znalosť týchto zručností a schopnosť ich využívať, je potrebné ho s nimi zoznámiť, najlepšie už v detstve. V príspevku sa zameriavame na sociálne, ale aj mediačné zručnosti a ich využitie pri práci so žiakmi na príkladoch situácií z bežného detského sveta, a to všetko formou hry, cvičení a diskusií s cieľom postupného osvojovania a využívania týchto zručností.

„Niet nádeje pre kameň byť niečím iným než kameňom. Ale spoluprácou sa zoskupí a stane sa chrámom.“ Antoine de Saint-Exupéry V školách a školských zariadeniach myšlienka Antoine de Saint-Exupéryho platí dvojnásobne. Spolupráca je nielen stavebným kameňom chrámu edukácie, ale aj podmienkou vytvárania zdravej klímy a kvalitných vzťahov. Spoluprácou tímu sa vytvára chrám, ktorého základy sú tak pevné, ako každý kameň v jeho základe. Rozdielne názory nemusia nevyhnutne vyústiť v hádku, konflikt a nemusia byť nevyhnutne sprevádzané pocitom frustrácie, sklamania a nedôvery.

Empatia predstavuje schopnosť vcítenia sa do situácie iného človeka. V prípade žiakov ju vnímame ako kľúčovú vlastnosť pre zodpovedný prístup k formovaniu dobrých vzťahov, k ohľaduplnosti, k vzájomnému rešpektovaniu sa. Je predpokladom tolerancie, spolupatričnosti a pomoci. Deti, ktoré dokážu byť empatické, dokážu vnímať a počúvať toho druhého, sú menej konfliktné, viac pomáhajúce. Empatiu možno trénovať prostredníctvom hier a aktivít, na základe ktorých vieme navodiť zážitok alebo skúsenosť. 

Konflikty v školskom prostredí prinášajú množstvo nečakaných situácií. Zdanlivo jednoduché riešenia sa vplyvom obranných mechanizmov menia na prekážky a stávajú sa vážnou bariérou na ceste zmierovania. Na jednej strane obranné mechanizmy pomáhajú prekonávať nepríjemné stavy frustrácie, sú dôležité pre rovnováhu a pohodu človeka a majú šancu eliminovať deštruktívne účinky nahromadených emócií v sporoch. Na strane druhej však v situáciách, kedy odvádzajú od jadra problému, môžu riešenie blížiacich sa konfliktov aj komplikovať.

Asociácia rodinných mediátorov Slovenska organizuje prednášku na tému "Dieťa v konflikte rodičov v mediačnom procese", ktorá sa uskutoční online formou dňa 10. novembra 2022 od 16:30 do 19:00 hod. Témou bude sprevádzať PhDr. Erika Tkáčová - detská psychologička, súdna znalkyňa a mediátorka.

ROZHOVOR - Mgr. Dušana Bieleszová – mediátorka, lektorka odborného vzdelávania, ktorá sa špecializuje na oblasť školskej a rovesníckej mediácie. Je autorkou knihy Školská a rovesnícka mediácia – riešenie konfliktov v školách a školských zariadeniach.

Mediácia v školskom prostredí sa týka rôznych cieľových skupín. Môže ju využívať manažment školy, ýchovní poradcovia, preventisti. Mediačné zručnosti môžu byť účinné aj v rámci stretnutia metodických orgánov školy, ale aj v rámci pracovných porád a zasadnutí pedagogických rád. Cieľovou skupinou mediácie môžu byť aj rodičia detí alebo žiakov škôl a školských zariadení. K sporom dochádza aj medzi riaditeľom školy a zriaďovateľom školy, orgánom samosprávy školy  a v neposlednom rade sa napäté situácie nevyhýbajú ani žiakom. Spoločným menovateľom konfliktov je, že vznikajú kvôli nejakej príčine.

Stáva sa vám, že kolega v komunikácii prekrúca argumenty, apeluje na dobré vlastnosti, dlhodobý vzťah, všeobecnú mienku iných, citlivé oblasti, ktoré sú mu o vás známe, vzbudzuje vo vás pocit viny, vytvára obavy zo začínajúceho konfliktu? Možno ste sa stali obeťou citového vydierania, ktoré je načastejšou formou nátlaku v tíme. 

Cieľom hry je povzbudiť sa vzájomne, podporiť kooperatívne správanie sa medzi žiakmi v triede, zabaviť sa, mať príjemný spoločný zážitok. Súčasťou spolupráce na riešení zadania je aj dohoda na pravidlách, určenie si rolí. Po každej aktivite by mala nasledovať aj reflexia s odpoveďami na otázky: Čomu nás hra naučila? Kedy sme sa dostali do problémov a riešenie bolo náročnejšie? V akej miere nám pomohlo zadefinovať si pravidlá? a pod.

Súdržnosť v triede a podpora jednoty v rozmanitosti je súčasťou inkluzívneho správania sa v triede. Dosiahnuť to možno aj prostredníctvom hry, ktorej podstata spočíva v demonštovaní jednoty. Súčasťou hry by mala byť aj reflexia k téme podporená napr. otázkami: Prečo sme sa túto hru hrali? Čo bolo jej cieľom? Čo nové ste sa dozvedeli o spolužiakovi, o sebe? a pod. 

V dnešné dni si o niečo viac než v posledných desaťročiach uvedomujeme vzácnosť bezpečia a mieru. Generácia mileniálov sa o priamych zážitkoch z vojnových časov dozvedala len z príbehov starých rodičov alebo z kníh. A práve v knihách sa dnes pojem vojna označuje často ako ozbrojený konflikt. V školskom prostredí sa stretávame s rôznymi typmi a príčinami konfliktov, no podstatnejšie je poznať, ako im možno predchádzať.

V príspevku prinášame modelovú prípadovú štúdiu zameranú na riešenie konfliktu na pôde školy. Ponúkame konkrétny príklad riešenia konfliktu v triede, analýzu spornej vety z pohľadu aktívneho počúvania, sebareflexiu v problémovej situácii, opis problémového javu, analýzu z hľadiska príčiny, analýzu z hľadiska cieľa a návrh riešení. 

Ponúkame spracované výstupy zo skupinových diskusií funkčného vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných zamestnancov škôl a školských zariadení,  v ktorých si vzájomne zdieľali konkrétne príklady toho, ako v školách rozvíjajú emocionálnu inteligenciu nielen žiakov, ale aj zamestnancov.

Pedagogický zamestnanec inovuje profesijné kompetencie v oblasti komunikácie s využitím mediačných zručností na úrovni triedy alebo skupiny v problematike predchádzania a riešenia konfliktov. Zároveň úspešným absolvovaním môže získať aj 3% príplatok z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený.  

Predstavme si, že sme začínajúcimi učiteľmi. Prídeme do triedy, nervózne sa predstavíme a začneme učiť. Hodina ide podľa plánu, kým nastane konflikt medzi dvoma žiakmi. Snažíme sa ich upokojiť, no žiaci vôbec nereagujú, na hádku sa zamerajú všetky oči v triede. Odrazu sme zabudli všetky stratégie na zvládnutie konfliktu a v panike začneme po žiakoch kričať, aby sa ukľudnili. Hodina sa nám vymkne spod kontroly. Uvádzajúci učiteľ nám navrhne, aby sme si po vyučovaní dali stretnutie, na ktorom prebehne rozbor vyučovacej hodiny.

Hra je inšpirovaná teóriou Friedmanna Schutz von Thuna - Teória štyroch uší. Prístup k pochopeniu správania dospelých osôb v konkrétnych podmienkach je pre vývoj správania a predvídania dôsledkov podstatný. Pre dieťa je dôležité, aby v procese formovania osobnosti už v rannom veku dostávalo jasné odkazy. Dieťa, ktoré v rannom veku má možnosť zažiť aktívne počúvanie je ochotnejšie vypočuť si názory iných, vie sa lepšie sústrediť na prežívanie udalostí. Vďaka príkladu aktívneho počúvania zo strany dospelých môžeme viesť dieťa k samostatnosti, nezávislosti. Podnecujeme ho k vlastným riešeniam problémov. Uvoľňujeme nahromadené frustrácie a umožňujeme mu dekódovať správanie iných. Aktívnym počúvaním pomáhame dieťaťu odhaliť jeho skutočné pocity, zmenšujeme strach pred prejavením negatívnych zážitkov.

..a ďalších sociálno-patologických javov Na začiatku projektu bola myšlienka podporiť školy a dať im príležitosť zapojiť sa do prevencie a zdravšieho prostredia. Myšlienka občianskeho združenia Ave Prosperita sa pretavila do plánu, plán do projektu s názvom Školská a rovesnícka mediácia ako nástroj prevencie šikanovania a ďalších sociálnopatologických javov. Vnímame, že aj u pedagogických zamestnancov a žiakov existuje možnosť na zlepšenie sa v riešení konfliktov aj bez toho, aby sa vzťahy polarizovali. Ponúkli sme priestor, ako sa možno na konflikt pozrieť inak, brať ho ako súčasť života. Veríme, že nadobudnuté zručnosti a vedomosti zo stretnutí využijú žiaci aj pedagógovia v pracovnom aj osobnom živote. V príspevku ponúkame výstup z projektu.

V školskom prostredí sa pedagogickí aj odborní zamestnanci stretávajú s rodičmi, ktorých vzťah si prechádza krízou. Jej vyústenie v rozvod manželstva, rozpad vzťahu má vplyv na správanie sa ich detí v škole. Riaditeľ, triedny učiteľ potrebuje vnímať tento proces, a to zvlášť vtedy, ak súčasťou dohody rodičov je striedavá starostlivosť. V príspevku ponúkame náhľad do témy v podobe otázok a odpovedí, ktoré riešia rodičia. Ich vnímanie môže pomôcť pedagógom a odborným zamestnancom chápať pocity detí v situáciách rozpadávajúcej sa rodiny a primerane nastaviť citlivú komunikáciu so žiakom aj rodičmi. 

Klíma školy je v pedagogickom slovníku definovaná ako sociálno-psychologická premenná vyjadrujúca kvalitu interpersonálnych vzťahov a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ju vnímajú, prežívajú a hodnotia učitelia, žiaci, príp. zamestnanci školy (Průcha, Walterová, Mareš, 1998, s. 107). Veľmi špecifickou formou klímy školy je klíma učiteľského kolektívu. Základom pre budovanie dobrej klímy v učiteľskom kolektíve sú dobré interpersonálne vzťahy, včasné riešenie problémov, otvorená komunikácia, jasné pravidlá, ktoré dodržiavajú všetci učitelia (Petlák, Baranovská, 2006, s. 59).