Články - strana 210

Inovácie v rámci sociálnej komunikácie predstavujú nové, moderné a zaujímavejšie podnety zavádzané priamo do vyučovacieho procesu. Postgraduálne edukačné aktivity majú za cieľ zvyšovať efektívnosť komunikácie. Edukácia v rámci prezentačných zručností spĺňa ambíciu atraktívnosti pre študentov, riadiacich pracovníkov a je motiváciou k dosahovaniu lepších učebných výsledkov a k skvalitneniu celkovej sociálno-emočnej klímy. Na dosahovanie týchto cieľov je poznanie prezentačných zručností pomocou dešifrácie manierizmov, poznania emblémov, parakomunikácie, extrakomunikácie, metakomunikácie a celkovej imagetiky jedným z dôležitých krokov úspešnej interpersonálnej interakcie.

Napätie v pedagogickom tíme je odrazom neriešených názorových nezhôd, potláčaných emócií, nevypočutých námietok a z toho plynúcej straty motivácie učiteľov byť súčasťou tímu, kde vízia kvality vzdelávania sa ťažko napĺňa. Zvládnutie nevyhovujúcej situácie je v rukách šikovného riaditeľa. Samozrejme, za predpokladu, že pozná príčiny a vie si pripustiť dôsledky. V príspevku si opíšeme možné príčiny neriešeného napätia v pedagogickom tíme a upozorníme na dôsledky škodlivého vplyvu zhoršujúcej sa pracovnej atmosféry na učiteľov.

V zmysle § 12 ods. 3 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov hlavný školský inšpektor predkladá Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR v školskom roku 2012/2013 (ďalej len „správa“) ministrovi školstva k 30. novembru 2013.  

Každá inštitúcia, podnik, organizácia bez ohľadu na formu vlastníctva, veľkosť, oblasť a činnosť, ktorou sa zaoberá, má svoj imidž, ktorý neustále dotvára, formuje a usiluje sa o to, aby bol pozitívne priaznivý a kvalitatívne lepší. Týka sa to samozrejme aj škôl a vzdelávacích inštitúcií, ktoré tiež budujú svoj imidž, ktorý ovplyvňujú viaceré faktory.

Medzi hlavné nedostatky objavujúce sa v písomných prejavoch učiteľov, vychovávateľov, riaditeľov škôl a ďalších pracovníkov školstva zverejňovaných na webových portáloch, v školských blogoch, v diskusných príspevkoch, v záverečných správach, v koncepciách škôl patria najmä problémy so skloňovaním, použitie nespisovných výrazov a nesprávne predložkové väzby. V príspevku preto poukážeme na najčastejšie problémy v písanom texte v školskej praxi.  

Koniec roka je v znamení schvaľovania rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ktorých súčasťou sú aj rozpočty príjmov a výdavkov škôl a školských zariadení. V aktuálnom príspevku sa budeme venovať problematike financovania škôl a školských zariadení.

Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa, lektora je z tohto hľadiska najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.

V príspevku analyzujeme možnosti primárnej prevencie vzniku drogových závislostí v podmienkach základných a stredných škôl a približujeme ich konkrétne formy. Zároveň prezentujeme vybrané výsledky výskumu uskutočneného u koordinátorov prevencie drogových závislostí a ďalších sociálno-patologických javov na vybraných základných a stredných školách vo všetkých krajoch Slovenska.

Vstupom dieťaťa do školy sa začína nové obdobie jeho socializácie. Pre žiaka predstavuje toto obdobie predovšetkým razantný nástup jeho druhej socializácie, pretože je iniciované do nových sektorov objektívneho sveta. V príspevku si opíšeme základné práva a povinnosti rodičov v zmysle platnej legislatívy. Načrtneme faktory úspešnej komunikácie s rodičmi, nové formy možnej spolupráce a návrhy programov zapojenia rodičov do diania školy.

Cieľom príspevku je význam poradenských služieb pri výbere vzdelávania a vhodnej kariéry, na základe analýzy osobnostných dispozícií a vytvorenia predpokladov celoživotnej zamestnateľnosti. Pri riešení disproporcií na trhu práce sa treba zaoberať tým, či by vhodne organizovanými poradenskými službami nebolo možné čiastočne eliminovať narastajúcu nezamestnanosť. Základnou požiadavkou výstupu vzdelávania musí byť pracovné uplatnenie, začlenenie sa do spoločnosti a ďalší osobný rozvoj.

V príspevku analyzujeme možnosti primárnej prevencie vzniku drogových závislostí v podmienkach základných a stredných škôl a približujeme ich konkrétne formy. Zároveň prezentujeme vybrané výsledky výskumu uskutočneného u koordinátorov prevencie drogových závislostí a ďalších sociálnopatologických javov na vybraných základných a stredných školách vo všetkých krajoch Slovenska.

Prvou sociálnou skupinou a prostredím pre dieťa je rodina, ktorá zostáva pre väčšinu detí najdôležitejšou skupinou po celé detstvo. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom prostredí sa formujú charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci a k spoločnosti. 

Pôsobenie sociálneho pedagóga v školách je v Slovenskej republike legislatívne dostatočne ošetrené. Prijatím Zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 22. mája 2008 sa sociálny pedagóg stal jednou z integrálnych zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Na školách v SR sa však zatiaľ táto funkcia vyskytuje iba výnimočne.

Holandský inštitút pre meranie výsledkov vzdelávania začal v roku 1980 vyvíjať vlastný monitorovací a hodnotiaci systém zameraný na primárne vzdelávania. Neskôr ho rozšíril aj na predškolské a nižšie sekundárne vzdelávanie. Takýmto spôsobom ponúkol školám možnosť získať kvantitatívne údaje o pokroku žiakov vo vzdelávacom procese. Monitorovací systém dopĺňa hodnotenie, ktoré robí učiteľ vo svojej dennej praxi. V článku informujeme o aktuálnych trendoch v oblasti hodnotenia vzdelávania.

Škola je jedinečným miestom pre príbehy s pridanou hodnotou trvalo vpísaného zážitku do spomienok každého z nás. Ak by sme sa učiteľov opýtali, akých žiakov mali možnosť na ich ceste za vzdelávaním sprevádzať, zrejme by výpočet znakov zaplavili aj starostlivo uchované príbehy. Nie jeden učiteľ by sa v spleti myšlienok priznal aj k vlastným šibalstvám páchaným v prostredí svojej triedy so svojimi spolužiakmi na svojich učiteľoch.

Prijímanie detí do materskej školy je upravené v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej „školský zákon“) a vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška o MŠ“).

Účelom navrhovaného modelu systému manažérstva kvality výučby pre učiteľov základnej a strednej školy je prispieť k zabezpečeniu zdrojov pre pomoc a poradenstvo manažmentom škôl, ktoré rozvíjajú vlastné systémy zabezpečovania kvality. Tento model so svojim poslaním a všeobecnými cieľmi, princípmi, sledovanými oblasťami a indikátormi, pokrývajúcimi kľúčové oblasti kvality výučby, môžu riaditeľstvá škôl využiť pre usmernenie a podporu jednotlivých učiteľov pri zabezpečovaní komplexného systému kvality ich vlastného vyučovania a učenia sa žiakov. Môžu učiteľov podporiť v sebareflexii výučby a v sebahodnotení. Aj inštitúcie externého a interného hodnotenia kvality škôl môžu model využiť v spoločnom referenčnom rámci pre poskytovanie kvalitného vzdelávania.

Príspevkom pokračujeme v seriáli o riadení a financovaní materských škôl, ktoré sú súčasťou sústavy slovenských škôl. V úvodnom príspevku sme sa zamerali na aktuálne účinné zmeny v základných právnych predpisoch, ktoré upravujú zriadenie materských škôl. V tomto príspevku sa budeme venovať problematike riadenia materských škôl, oprávneniam a povinnostiam riaditeľov materských škôl. Zameriame sa aj na otázky prevádzky materských škôl a upozorníme na povinnosti, ktoré majú riaditelia, aby zabezpečili prevádzku materských škôl v súlade s platnou právnou úpravou.

Jednou z podmienok úspešnej prezentácie osobnosti je zdravé sebavedomie a pozitívne myslenie. S definitívnym sebavedomím sa človek nerodí, ale ho získava v procese vývinu. Na kvalitu verbálneho a nonverbálneho prejavu má vplyv do určitej miery genetická výbava, učenie, tréning a zdokonaľovanie komunikačných schopností. Z psychologického hľadiska sú veľmi dôležité prvky sebapoznania, uvedomenie si slabých a silných stránok a prijatie rozhodnutia ako s danou autokvalitou jedinec bude existovať v sociálnom prostredí. Mnoho riadiacich pracovníkov skĺzne do roviny podceňovania fenoménu kvality prezentačných schopností a zameria sa len na obsahové zložky svojej profilácie. Tie v súčasnej dobe z pohľadu kvality osobnosti riadiaceho pracovníka jednoznačne nestačia. V článku sa zameriame na teoretické a praktické poznatky americkej školy v rovine optiky, kinetiky, olfaktoriky a koloretiky nonverbálnych prejavov.  

Riešenie konfliktov, ich mediácia, je ďalšou z oblastí manažovania školy, ktorú súčasný riaditeľ potrebuje zvládnuť ako dôležitú kompetenciu pre zlepšovanie kvality vzťahov. V článku sa budeme venovať potrebe mediácie konfliktov riaditeľom školy ako „mediátorom“ z hľadiska rôznych cieľových skupín. Uvedieme pravidlá navedenia rozumného dialógu s rodičom v konfliktnej situácii a upriamime pozornosť na vhodné riešenie názorových nezhôd v pedagogickom tíme ako základu prevencie pred uzavretou klímou v škole.