PhDr. Adam Bielesz, PhD. - strana 3

Ondrej Pavlík sa narodil v Zvolenskej Slatine 1. apríla 1916. V rodnej obci absolvoval ľudovú a časť meštianskej školy. Tú dokončil v Lučenci, kde v rokoch 1932 až 1936 maturoval na učiteľskom ústave. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na rôznych druhoch škôl, zároveň sa v roku 1938 zapísal na Univerzitu Komenského v kombinácii filozofia – prírodopis. Počas jeho štúdia v dôsledku politických zmien rokov 1938 a 1939 univerzita zmenila názov na Slovenskú univerzitu. K pôvodnému názvu sa škola vrátila až v roku 1954.

Koniec tridsiatych rokov sa v Európe niesol v znamení zmien hraníc či politických systémov. Ich hlavný iniciátor, nacistické Nemecko, malo záujem prepísať mapu Európy tak, aby vyhovovala predstavám jeho najvyššieho predstaviteľa, kancelára Adolfa Hitlera. Mocnosti, ktoré garantovali politický systém v Európe po skončení prvej svetovej vojny, nejavili ochotu postaviť sa proti Hitlerovým požiadavkám silou. Boli ochotné nájsť s Nemeckom určitú formu dohody. Hitlerova pozornosť sa obrátila na Československo.

V diskusiách o riešení problémov školstva sa nezriedka objavuje pojem „umiestnenky”. Týmto nástrojom mal štát v časoch komunistického režimu umiestňovať na jednotlivé školy absolventov pedagogických fakúlt či učiteľských smerov ako takých. Načrtnime si legislatívnu stránku procesu umiestňovania pedagógov do škôl. 

Koniec roku 1978 sa v Československu niesol v znamení príjemných teplôt, ktoré niekde dosahovali aj dvojciferné hodnoty. V posledný deň roku 1978 sa však rýchlo začalo ochladzovať. 

Vypuknutie Slovenského národného povstania z pohľadu politickej moci rozdelilo slovenské územie na dve časti. Zatiaľ čo časť územia už kontrolovali povstalecké orgány obnovenej Československej republiky, zvyšok územia z formálneho hľadiska mali stále pod kontrolou orgány Slovenskej republiky.1 Ich právomoc výrazne obmedzovala nemecká okupačná moc aj absencia armády ako ozbrojenej zložky štátnej moci so schopnosťou postaviť sa na obranu štátu.2 Z pohľadu okupačnej moci určitým významom disponovalo civilné obyvateľstvo. Frontová línia sa blížila a zastaviť, resp. spomaliť jej postup mali rôzne prekážky či opevnenia, ktoré pod taktovkou nemeckých alebo slovenských orgánov malo postaviť práve civilné obyvateľstvo.3

17. novembra 1939 boli uzatvorené české vysoké školy nemeckými okupačnými vojskami. 17. novembra 1989 prišlo k potlačeniu študentského pochodu v pražských uliciach. 17. novembra sa však výrazne aktivizovali aj českí a slovenskí študenti v roku 1968.

Jedným z mála zachovaných dôsledkov obrodného procesu v Československu v roku 1968 bola federalizácia ČSSR formálne odsúhlasená ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968. 

V príspevku sa pozrieme na to, ako druhú svetovú vojnu opisujú učebnice dejepisu vychádzajúce v Československu počas obdobia komunistickej totality. K hodnoteniu sme si zvolili štyri učebnice dejepisu. Jedna bola určená pre základné školy, tri boli stredoškolské. Jedna bola napísaná po česky, zvyšné tri sú v slovenčine. Dve mali spracované výhradne národné dejiny, zvyšné dve spracúvali i dejiny všeobecné. Jedna učebnica vyšla v ére najtvrdšieho stalinizmu v roku 1952, zvyšné tri vychádzali postupne v období normalizácie v rokoch 1970, 1979 a 1982.[1] Sústreďovať sa budeme na rovnaké udalosti, ktoré na stránkach učebníc dostali rôzne interpretácie. [1] Učebnica z roku 1982, až na drobné výnimky, je len kópiou tej z roku 1970, preto ak v ďalšom texte budeme odkazovať na učebnicu z roku 1970 budeme mať na mysli i text z roku 1982. Na formulácie vzťahujúce sa výhradne k roku 1982 bude čitateľ vopred upozornený.

28. septembra uplynie 98 rokov od narodenia jednej z najtragickejších obetí ľudáckeho režimu, od narodenia študenta Mirka Nešpora.

Letné mesiace už tradične v našich končinách patria chvíľam oddychu. Druhá svetová vojna však letné plány mladých ľudí výrazne menila. Možno to povedať aj o mladých mužoch, ktorí sa v Slovenskom národnom povstaní stali súčasťou Vysokoškolského strážneho oddielu (ďalej len „VSO“).

Vít Hejný sa narodil 6. júna 1904 v českej obci Litovel. V rodisku navštevoval päťročnú obecnú školu, aj reálne gymnázium. Maturoval 18. júna 1923. Z čerstvého maturanta sa stal pomocný učiteľ v Bouzove. Potom študoval bankovníctvo v Prahe na Vysokej škole obchodnej. Mal rád prednášky československého ministra financií Karla Engliša, literárneho kritika a spisovateľa Františka Xavera Šaldu, nevynechal ani prednášky Tomáša Garrigua Masaryka. Po vysokoškolskom štúdiu nasledovala jeho osudová cesta na Slovensko.

Najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva sa skončil 9. mája 1945. Svet, ale aj Slovensko riešili otázky povojnovej obnovy a čo najskoršieho návratu do bežných koľají. V obnovenom Československu predstavovali jednu z hlavných politických síl Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska (ďalej len „KSS“). Predstavy o novom a lepšom povojnovom svete sa mali premietnuť i do podoby školstva. Názory komunistov na školstvo možno reflektovať z archívnych stránok denníka Pravda, ktoré bolo oficiálnym tlačovým orgánom KSS. Záujem o školstvo posilňovala i skutočnosť, že práve nominant KSS Laco Novomeský pôsobil vo funkcii povereníka školstva a osvety. (Pozn.: Je dôležité upozorniť, že články v Pravde z roku 1945 treba vnímať  ako dobové vnímanie reality často so snahou ovplyvniť názory čitateľov.)

Peter Vajcik sa narodil 17. apríla 1902 v Španej Doline. V rodnej obci navštevoval miestnu školu. Po absolvovaní piatej triedy začal študovať na rímskokatolíckom banskobystrickom gymnáziu. Pred zánikom Rakúsko-Uhorska výučba na gymnáziu prebiehala v uhorskom štátnom duchu, po vzniku Československa, najmä s príchodom českých profesorov, sa začala výučba v československom štátnom duchu. Maturoval už v novom štáte 23. júna 1921.

Udalosti konca tridsiatych rokov výrazným spôsobom zasiahli územie strednej Európy. V októbri 1938 prišlo Československo o územie s početnou nemeckou menšinou (tzv. Sudety), o mesiac neskôr, po Viedenskej arbitráži, prišlo aj o časti južného Slovenska. Nedotknutá neostala ani poľsko-československá hranica.

Spoločensko-politický vývoj nastolený po druhej svetovej vojne dával tušiť, že obnovené Československo nebude tým istým štátom ako pred rokom 1938. Najvýznamnejšími domácimi reprezentantami veľmoci na východe Európy boli komunisti združení v Komunistickej strane Československa (KSČ), resp. v Komunistickej strane Slovenska (KSS). 

Písal sa 16. január 1969. Od invázie vojsk Varšavskej zmluvy ubehlo niekoľko mesiacov. Pozitívna nálada Pražskej jari upadala. Pripomenúť jej odkaz sa pokúsil študent Jan Palach.

Dvadsiate storočie na Slovensko prinieslo niekoľko turbulentných zmien a nástupov nových politických režimov. Dejinné udalosti vyniesli na politický vrchol aj Alexandra Dubčeka.

Novembrové udalosti 1989 K 17. novembru sa v našom prostredí viažu dve dôležité udalosti. Existencia tej prvej výrazne ovplyvnila druhú. Prvou udalosťou bolo uzatvorenie českých vysokých škôl nacistickými orgánmi dňa 17. novembra 1939. Druhou udalosťou bol 17. november 1989. Aj v tomto prípade zohrali úlohu študenti. Študenti, ktorým je od roku 1942 venovaný Medzinárodný deň študentstva.

Udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1939 Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný. Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko. Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava. Napriek proklamovanej autonómii českých orgánov, fungovaní protektorátnej vlády či protektorátneho prezidenta, pánom situácie je nacistické Nemecko formálne zastupované ríšskym protektorom, bývalým nemeckým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Konstantinom von Neurathom.

Päťdesiate roky 20. storočia sú v bývalom Československu známe aj kvôli politickým procesom. Pomocou krutých metód sa vyšetrovatelia snažili vymôcť priznania skutočné i tie dopredu vytvorené komunistickými orgánmi. Na konci procesov boli tresty odňatia slobody, dlhoročné tresty a v neposlednom rade i tresty smrti. Len málo ľudí sa aspoň pokúsilo vzoprieť zdanlivej beznádeji. Do tejto kategórie patria Silvester Krčméry a Gustáv Husák.