PhDr. Adam Bielesz, PhD. - strana 2

PRVÝ PONOVEMBROVÝ MINISTER ŠKOLSTVA Jednou z ideologicky najsilnejšie zasiahnutých oblastí života v období komunistického režimu bolo školstvo. Aj preto bol rezort školstva po novembri roku 1989 jedným z najviac sledovaných ministerstiev. Prvým, kto sa na riešenie neľahkej situácie podujal, bol minister školstva Ladislav Kováč.

V KOREŠPONDENCII PREDSEDU VLÁDY SSR PETRA COLOTKU - Z HISTÓRIE ŠKOLSTVA V novembri uplynie 35 rokov od konca komunizmu, ktorý ovplyvnil školstvo v Československu. Deti živnostníkov, členov iných strán a veriacich čelili ideologickému tlaku, ktorý obmedzoval ich vzdelávacie možnosti a výber škôl. Ľudia sa často obracali na štátnych predstaviteľov vrátane premiéra, aby zvýšili šance na prijatie. Dokumentácia ukazuje vplyv politiky na osobné príbehy a zlyhania režimu.

Koniec tridsiatych rokov 20. storočia priniesol zásadné politické zmeny na mape strednej Európy. Oklieštenie Československa po prijatí Mníchovskej dohody znamenalo aj krach československej myšlienky o demokracii. Na scénu sa začali drať zástancovia autoritatívnych predstáv o usporiadaní spoločnosti. Svoje myšlienky chceli realizovať aj v školstve.

V SPOMIENKACH NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV Rok 1960 možno vnímať ako významný medzník v existencii komunistického režimu v Československu. Od 11. júla 1960 začala platiť nová ústava, ktorá odstránila už len formálne existujúce pozostatky medzivojnového Československa, napr. ochranu súkromného vlastníctva. Viditeľne sa táto zmena prepísala do názvu štátu, ktorý dostal nový prívlastok a republika sa tak začala nazývať socialistická.

V auguste si pripomenieme 80 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania. Spoločná ozbrojená akcia rôznych zložiek protifašistického odboja nebola len vojenskou a politickou akciou s cieľom obnovenia Československej republiky. Slovenské národné povstanie predznamenalo aj zmeny ďalších sfér života obyvateľstva v obnovenom Československu. Školstvo nebolo výnimkou, práve naopak, bolo veľmi názornou ukážkou, že nové Československo bude na svoju medzivojnovú existenciu nadväzovať viac menom ako politickým smerovaním.

... V DOBOVEJ TLAČI Jún býva v školskom prostredí mesiacom záverečných hodnotení, bilancovaní a v neposlednom rade aj koncoročných vysvedčení. Inak tomu nebolo ani počas existencie komunistického režimu. V príspevku sa venujeme tomu, ako vnímala koniec školského roku a prázdniny dobová tlač rokov 1948 až 1989.

Po prechode frontovej línie a stabilizácii každodenného života v roku 1945 sa obnovenie činnosti škôl aj na Slovensku stalo jednou z najdôležitejších úloh novej štátnej moci. V príspevku sa venujeme slovenskému školstvu po roku 1945 vo vtedajšom Československu. Vychádzame z prvých právnych predpisov uverejnených v časopise Školské zvesti.

OBDOBIE NESLOBODY V príspevku sa venujeme Akčnému programu Komunistickej strany Československa, ktorý bol prijatý na zasadnutí Ústredného výboru KSČ a ktorého časť bola venovaná aj pokusom o reformu v oblasti základného a stredného školstva. Rovnako sa budeme venovať Akčnému programu Komunistickej strany Slovenska, ktorý vypracoval Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska.

Školstvo po roku 1948 prešlo ideovými a organizačnými zmenami s cieľom presadiť tzv. jednotnú školu a produkovať lojálnych žiakov pre komunistický režim. Učitelia mali zohrávať hlavnú úlohu v plnení týchto cieľov, ale v päťdesiatych rokoch sa objavili problémy s nekvalifikovanými učiteľmi a ich neochotou zapojiť sa do komunistickej ideológie. Na riešenie týchto problémov bol navrhnutý Zákon o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov a školských pracovníkov, ktorý mal zabezpečiť systematické vzdelávanie a prevýchovu pedagógov.

Dejinné zvraty 20. storočia Zmeny v školskom systéme na Slovensku po roku 1945 sú spojené najmä s menami ako Ondrej Pavlík a Ladislav Novomeský. Pedagógov, ktorí sa na týchto zmenách podieľali, je však podstatne viac. V príspevku sa bližšie pozrieme na život a pedagogickú minulosť Jána Kotoča, ktorého osud do veľkej miery ovplyvňovali dejinné zvraty 20. storočia.

Päťročná anabáza Jozefa Siváka na ministerstve školstva a národnej osvety priniesla zásadný odklon od dvadsaťročného vývoja slovenského školstva v prostredí Československej republiky. Navrhované zákony, vládne nariadenia znamenali prispôsobenie školstva fungovania duchu ideológie vládnucej HSĽS. Z dielne ministerstva pochádzali aj právne úpravy, ktoré prispievali k perzekúcii rôznych skupín obyvateľstva. Najvýraznejšie sa tento aspekt prejavil v prípade židovských učiteľov, žiakov, študentov.

Uplynutím polnoci dňa 31. decembra 1968 začalo v Československu platiť federatívne usporiadanie štátu. Ustanovenie federácie sa dotklo i problematiky školstva. Z jedného unitárneho ministerstva školstva vznikli dve republikové ministerstvá školstva. 

AKO SA PÍSALO O ŠKOLSTVE NA JESEŇ 1989 Významnú úlohu pri páde komunistického režimu zohrali študenti. Koncom roku 1989 im bola venovaná pozornosť aj ako produktom československého vzdelávacieho systému. V dobovej tlači sa to výrazne premietalo do článkov, príspevkov, správ vzťahujúcich sa k problematike školstva. Táto reflexia sa menila podľa politického vývoja: pred 17. novembrom 1989 bola iná, počas súboja komunistickej strany a opozičných hnutí sa zmenila a po kapitulácii komunistickej strany sa riešili školské témy opäť odlišným spôsobom.

...na konci komunistického režimu Školstvo na Slovensku v rokoch 1948 až 1989 prešlo niekoľkými zmenami, na ktoré sa možno pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Jedným zo spôsobov je nazeranie na vývoj školstva optikou rôznych štatistických ukazovateľov. V tomto smere podnetným dokumentom je tzv. Vývoj školstva v SSR za obdobie rokov 1970/1971 a 1987/1988.

Prvé hodiny telesnej výchovy, tak ako ju poznáme dnes, sa na Slovensku začali objavovať v druhej polovici 19. storočia po zavedení telocviku. Hneď ako sa objavili prvé osnovy, začala sa riešiť aj otázka, ako treba telesnú výchovu vyučovať. V 20. storočí sa do debát o teórii vyučovania telesnej výchovy zapájal aj Karol Stráňai.

Za bežných okolností by sa mohol školský rok 1968/1969 vyznačovať výnimočnosťou najmä tým, že predstavoval prvý školský rok so zavedením päťdňovej prevádzky. Niekoľko dní pred jeho zahájením však do života žiakov a učiteľov zásadným spôsobom zasiahla okupácia vojskami Varšavskej zmluvy.

Pokus o reformu socializmu známy ako Pražská jar takmer okamžite prekročil hranice politickej sféry. Nevyhol sa ani školstvu, kde okrem politických tém prišli na pretras i témy spojené so zmenami školskej politiky štátu. Jedným z odrazov tejto verejnej debaty bolo široké spektrum príspevkov uverejnených v špecializovanom učiteľskom periodiku – Učiteľských novinách.

Reformy školstva sú prirodzenou súčasťou zmien, ktoré si pýta každá doba. Niektoré z nich, hoci majú skoro 100 rokov, stoja za povšimnutie aj v dnešných reformných časoch. V príspevku sa venujeme reformným snahám 30. rokov na Slovensku. Opíšeme reformnú koncepciu českého pedagóga Václava Příhodu. Venujeme sa zaujímavostiam, ktoré súviseli so vznikom pokusnej meštianskej školy v Malackách: pozitívne faktory ovplyvňujúce jej vznik, diferenciácia žiakov na výkonnostné skupiny, sociálna skladba žiakov, vnímanie pokusnej školy verejnosťou. Načrtneme aj osudy reformných učiteľov tejto školy.

Na ovplyvňovanie názorov najmladšej generácie obyvateľov Československa komunistický režim používal rôzne nástroje. Z organizačného hľadiska najvýznamnejšou bola Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže (ďalej len „PO SZM“). 

Hoci druhá svetová vojna sa v Európe formálne skončila 8. mája 1945, pre obyvateľstvo na Slovensku bol významným medzníkom prechod frontovej línie a jej následný posun na západ. Život sa začal vracať do normálu. Platilo to i pre fungovanie škôl a školských zariadení. Obnovenie činnosti škôl a školských zariadení narážalo na rôzne prekážky. Ich charakteristiku nájdeme v tzv. výročných školských správach. Tie vznikali spravidla na konci príslušného školského roka, v mimoriadnych vojnových podmienkach sa dochovali aj výročné školské správy za obdobie dvoch školských rokov t. j. 1944/1945 a 1945/1946.