Metódy a techniky v práci školského psychológa

Pedagogickému výskumu sa venuje široké spektrum ľudí. Na jednej strane sú to profesionálni výskumníci, na strane druhej učitelia rôznych škôl. Podstata ich výskumnej práce smeruje k riešeniu pedagogických problémov. Aj školskí psychológovia riešia v praxi rôzne problémy, napr. vyhodnocujú výsledky zavedenia novej vyučovacej metódy, novej koncepcie vyučovania, odhaľujú príčiny neprospievania žiakov v škole. 

Podľa Lehenovej (2012) medzi hlavné metódy zisťovania údajov, zberu empirických dát zaraďujeme:

• pozorovanie,
• experiment,
• rozhovor,
• interview,
• besedu,
• sociometriu,
• psychologické testy,
• testy zručnosti a vedomosti,
• projektívne techniky,
• psychosémantiku,
• analýzu produktov činností,
• kazuistickú metódu,
• dotazník.

Pozorovanie

Pozorovanie je najprirodzenejšou metódou poznávania vzťahov medzi žiakmi (Koštrnová, 2014). Je založené na zmyslovom vnímaní, prostredníctvom ktorého sa sledujú vopred vybrané vlastnosti, prejavy daných osôb, pričom nevyhnutná je registrácia a spracovanie získaných údajov. Prostredníctvom pozorovania analyzujeme výrazové prejavy skúmaných osôb, napr. mimické pohyby, gestikuláciu, rečový prejav a pod. V školskom prostredí postupujeme pri pozorovaní tak, že si najskôr vymedzíme situáciu, ktorú ideme pozorovať (cieľ), potom určíme časové hľadisko pozorovania a následne prebieha vlastné konkrétne pozorovanie v teréne za spoluúčasti registrácie pozorovaných javov. Získané údaje z pozorovania spracujeme. Pred samotným vyhodnotením ich analyzujeme.

Priestor pozorovania

Výchovno-vzdelávacie javy možno sledovať v rôznom prostredí: v triede, na chodbe, na školskom dvore, na školskom výlete a podobne.

Príklad: Pozorovanie triedy

Na chodbách školy možno pozorovať tmavé zakutia a v nich zdržiavajúcich sa žiakov. Hlavne v starých budovách škôl vytvárajú tieto priestory podporujúce zázemie pre šikanovanie. V triedach počas prestávok by sme mali byť zvlášť obozretní pri používaní zahanbujúcich prezývok spolužiakov. Aj tento odpozorovaný jav sa radí medzi tzv. prvé varovné signály šikanovania. 

Predmetom pozorovania

Môžu ním byť žiaci, učitelia. V školskom prostredí by malo byť pozorovanie správania triedy nenápadné a prirodzené, pretože len tak sa žiaci budú správať uvoľnene. Pri pozorovaní správania triedy odporúčame zamerať sa na to, kto s kým sedí, koho trieda vyčleňuje, kto sa izoluje sám, kto s kým chce byť na výlete a podobne.

Príklad: Čo môžeme odhaliť pri vnímavom pozorovaní

Pri vnímavom pozorovaní školského prostredia môžeme napríklad odhaliť obete šikanovania. Obeťami šikanovania sú často deti, ktoré sú odlišné od kolektívu, môžu to byt aj deti, ktoré vynikajú napr.