Podnikateľská činnosť škôl a školských zariadení

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi č. 4/2016

Mnohé školy popri svojej hlavnej činnosti vykonávajú aj podnikateľskú činnosť, ktorú im umožňuje vykonávať v súčasnosti platná právna úprava. Podnikateľská činnosť však nesmie byť v rozpore s hlavnou činnosťou, ktorú školy a školské zariadenia vykonávajú. 

Oprávnenie škôl vykonávať podnikateľskú činnosť je legislatívne upravené v § 151 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s cieľom určiť podrobnejší postup vykonávania podnikateľskej činnosti v školách a v školských zariadeniach vydalo  Metodický pokyn č. 12/2009-R, ktorým sa určuje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

Obchodný zákonník definuje „podnikanie“ ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za dosiahnutie zisku.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní upravuje podmienky vykonávania podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia. Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na účel dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených živnostenským zákonom.

Znaky podnikania/podnikateľskej činnosti:

• je to sústavná činnosť, nie činnosť, ktorá sa vykonáva príležitostne alebo ojedinele,
• vykonáva sa samostatne, tzn. že právnická osoba sama rozhoduje o podnikaní, nejde o činnosť v rámci pracovného pomeru,
• vykonáva sa vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť,
• účelom je dosiahnutie zisku.

Podnikateľskou činnosťou sa rozumie činnosť školy alebo školského zariadenia vykonávaná nad rámec hlavnej činnosti uvedenej v zriaďovacej listine. Vykonávanie podnikateľskej činnosti nesmie ohroziť kvalitu výchovno-vzdelávacej činnosti a obmedziť rozsah plnenia úloh školy alebo školského zariadenia určených zriaďovateľom.

Na vykonávanie podnikateľskej činnosti je potrebný súhlas zriaďovateľa školy a školského zariadenia a vyjadrenie rady školy alebo školského zariadenia.

Otázka č. 1: V akých oblastiach môže škola a školské zariadenie vykonávať podnikateľskú činnosť?

Školy a školské zariadenia najčastejšie podnikajú v stravovacích službách (využívajú možnosti zariadení školského stravovania), v ubytovacích službách (využívajú možnosti a kapacity internátov), v realizovaní kurzov a seminárov pre dospelých (jazykové, hudobné, remeselné, umelecké, účtovníctva), v prednáškovej a lektorskej činnosti. Podnikateľská činnosť môže nadväzovať na prácu žiakov vykonávanú v rámci praktického vyučovania (predaj školských suvenírov, predaj rôznych výrobkov - samolepky, kalendáre, príručky, aj vo väzbe na propagáciu školy, internetový klub, knižný klub, požičovne a pod). Predmetom podnikateľskej činnosti môže byť aj prenájom priestorov a zariadenia škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov, štátom uznaných cirkví alebo náboženských spoločností a iných právnických alebo fyzických osôb.

Zásady vykonávania podnikateľskej činnosti sú upravené v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., v § 28 – Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie. Citované ustanovenie upravuje vykonávanie podnikateľskej činnosti osobitne v rozpočtových a osobitne v príspevkových organizáciách. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“):

• škola ako rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis (zákon č. 245/2008 Z. z.) neustanovuje inak. 
• škola ako príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len so súhlasom zriaďovateľa a za podmienky, že plní úlohy ním určené v rámci jej hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená.

Ekonomické podmienky vykonávania podnikateľskej činnosti sú v zásade rovnaké pre rozpočtovú aj príspevkovú organizáciu. Podnikateľská činnosť sa vedie a sleduje osobitne od hlavnej činnosti. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.

Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti školy. Školy a školské zariadenia ho použijú na financovanie bežných a kapitálových výdavkov súvisiacich s ich hlavnou činnosťou.

Do výnosov a nákladov na podnikateľskú činnosť zahŕňa škola alebo školské zariadenie všetky výnosy a náklady súvisiace s touto činnosťou. Do nákladov musí započítať aj pomernú časť nákladov na prevádzku školy alebo školského zariadenia zodpovedajúcej rozsahu využívania objektov a zariadení na podnikateľskú činnosť.

Výkon prác a služieb v rámci podnikateľskej činnosti škola alebo školské zariadenie zabezpečuje obvykle vlastnými zamestnancami. Ide o samostatný pracovnoprávny vzťah zamestnanca školy alebo školského zariadenia, ktorý tento zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom na práce v rámci podnikateľskej činnosti. Môže to byť pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohoda o vykonaní práce, alebo dohoda o brigádnickej práci. Ak nemôže škola alebo školské zariadenie zabezpečiť vykonávanie prác a služieb vlastnými zamestnancami alebo žiakmi, môže zamestnať iných zamestnancov. Náklady na mzdy, poistné a ostatné osobné náklady zamestnancov zabezpečujúcich podnikateľskú činnosť treba započítať do nákladov podnikateľskej činnosti.

Ak podnikateľská činnosť školy a školského zariadenia nadväzuje na prácu žiakov vykonávanú v rámci praktického vyučovania a dochádza tak k prelínaniu hlavnej a podnikateľskej činnosti tak, že ich nemožno konkrétne oddeliť, vypočítavajú sa pomerné náklady pre obe činnosti na základe ich výkonov a výsledky práce žiakov v rámci praktického vyučovania sa zahrnú do hlavnej činnosti školy. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte, v rozpočtových organizáciách na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Otázka č. 2: Menia sa podmienky vykonávania podnikateľskej činnosti po novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy?

Ekonomické podmienky sa zmenia, ale táto zmena nastane až od 1. januára 2018, kedy sa príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť budú musieť rozpočtovať a sledovať na samostatnom účte. Škola alebo školské zariadenie bude rozpočtovať aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení. Podľa platnej právnej úpravy (do 1. januára 2018) je oprávnená o tieto prostriedky prekročiť rozpočtový limit výdavkov, resp. rozpočtované výdavky, t. j. tieto prostriedky použiť na výdavky v rámci hlavnej činnosti. 

Právna úprava, ktorá bude účinná od 1. januára 2018, pamätá aj na možnosť dosiahnutia vyšších príjmov, ako je v rozpočte plánované. V tom prípade, ak škola alebo školské zariadenie dosiahne vyššie ako rozpočtované príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, bude oprávnená prekročiť limit výdavkov, a to práve z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov.

Otázka č. 3: Aké má povinnosti riaditeľ školy a školského zariadenia v súvislosti s podnikateľskou činnosťou školy?

Najdôležitejšou je podmienka vyrovnanosti hospodárenia školy v rámci podnikateľskej činnosti. Riaditeľ školy je povinný sledovať vývoj hospodárenia v priebehu celého roka, a najmä ku koncu roka, kedy má povinnosť zabezpečiť, aby bola podnikateľská činnosť do konca rozpočtového roka vyrovnaná. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je riaditeľ povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

V aplikačnej praxi sa často stáva, že na výkone podnikateľskej činnosti participuje riaditeľ školy a školského zariadenia. Ak sa na výkone prác súvisiacich s podnikateľskou činnosťou podieľa riaditeľ školy alebo školského zariadenia, môže mu zriaďovateľ priznať za výkon tejto práce odmenu, ktorá je súčasťou nákladov na podnikateľskú činnosť.

Otázka č. 4: Ako ukončiť podnikateľskú činnosť?

Postup pri ukončení podnikania je upravený pravidlami, ktorými sa riadila podnikateľská činnosť, t. j. v prípade vykonávania podnikateľskej činnosti napr. na základe živnostenského oprávnenia to bude zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. O ukončení podnikania treba podať oznámenie na príslušnom živnostenskom úrade. Ukončenie je účinné dňom doručenia žiadosti na živnostenský úrad alebo dňom, ktorý je uvedený v žiadosti a nemožno ho vziať späť (zrušiť).